V dňoch 28. a 29. mája 2026 sa 33 siedmakov a traja učitelia vybrali do Lúčanskej Malej Fatry, aby na vlastné oči a hlavne nohy spoznali jej krásy, atrakcie a históriu. Autobusom sa najskôr vyviezli do Fačkovského sedla vo výške 802 m n. m. Potom ich v slnečnom, ale chladnom počasí čakal náročný výstup na majestátny vrchol Kľaku. Najskôr však bolo treba zdolať strmý chodník na kopec Reváň. Po krátkom oddychu, doplnení jedla a tekutín nasledoval pohodový chodník až na samotný vrch jedného z najkrajších výhľadových kopcov na Slovensku. Nádherné výhľady na nedozierne diaľavy komplikoval iba studený vietor.
Po hodinke oddychu čakal na všetkých adrenalínový zostup cez skalnaté hrebene Ostrej a Veľkej skaly s prudkými klesaniami do Vríckeho sedla. Záverečná nekonečná cesta do Širokej doliny a Chatovej osady Žiar bola pre deti poriadnou zaberačkou. Priam vykúpením boli chatky, ktoré sa okolo 16. hodiny objavili po pravom boku Rajčianky. Konečne sa všetci mohli osprchovať vo svojej chatke a na chvíľočku vystrieť nohy na posteľ. Ale ozaj len na chvíľočku! Bolo treba ponavštevovať ostatné izby v susedných chatkách, miestny bufet a poobjavovať zákutia v okolí.
Po sladkej večeri nasledovali športové hry v okolí chatiek, chystaná opekačka a najmä sľúbená nočná hra. Nie každý mal guráž, odvahu a schopnosti prebehnúť tmou asi kilometrový úsek lesom, pohľadať v ňom veci lesu nepatriace a navyše prejsť po paletách a doskách studenú Rajčianku bez vymáčania sa v jej vode! Víťazom bol každý, komu sa podarilo suchému dostať do cieľa a nezabudnúť na hľadané veci. Takých ale veľa nebolo! Prišla noc a konečne možnosť v tichosti ľahnúť do svojej postele a dopriať unavenému telu zaslúžený oddych. A ani takých veľa nebolo!
Ráno však spravodlivo doprialo nový deň všetkým, no málokto si ozaj oddýchol. Všetkých však čakali bohaté raňajky, obedový balíček a odjazd do civilizácie. Vyrezávaný Betlehem majstra Pekaru napodiv veľa detí neoslovil, no v Budatíne to už bolo pri návšteve zámku a krásneho anglického parku lepšie. Hlavný bod programu celého výletu pre mnohých však prišiel až v samom závere. Navštívili sme centrum Žiliny a v ňom obchodné centrá Mirage a Aupark. Dievčatá sa konečne mohli realizovať a utratiť peniaze za momentálne módne hity. V najväčšej horúčave sme však museli Žilinu plnú jarmočných špecialít opustiť a vydať sa na cestu domov. Únava z dvoch náročných dní a hlavne jednej neprespatej noci začala účinkovať a domov sa nezadržateľne blížil. Skonštatovali sme už len to, že deti boli usilovné, poslušné a výlet sa vydaril. Ako ho videli ony, je už iba na nich!
