Dlho sa šiestaci a siedmaci tešili na svoj koncoročný výlet. Netušili veru čo ich čaká v prvú júnovú stredu v Lúčanskej časti pohoria Malá Fatra. Predpoveď počasia síce neveštila nič dobré, ale aj meteorológovia sú iba ľudia. Vo Fačkovskom sedle bolo slnečno, ale sviežo. Majestátny vrchol Kľaku na východnom obzore pozval všetkých 40 záujemcov do svojho domova. Začiatok bol pohodlný, zarosenou lúčnou cestou vystúpiť k smerovníku Staré cesty nebol žiaden problém. Ale potom! Potom to už bolo utrpenie! Kľukatý lesný chodník na Reváň bol ako za trest. Nielenže neustále nepochopiteľne stúpal sťaby do neba, ale po nočnom daždi bol samé blato! Tí, ktorí si vzali k srdcu odporúčania učiteľa o nevyhnutnosti turistickej obuvi, stúpali bez problémov. Tí druhí chvíľu stúpali a chvíľu zas klesali. Nepomáhali palice ani ruky! Ak je však vôľa, cesta sa nájde. Po hodine boli všetci na vrcholových lúkach Reváňa. Boli z nich krásne výhľady na všetky strany. Po učiteľovom horopise kol-dokola sa dalo veľmi ľahko zorientovať, ale väčšinu detí zaujímalo hlavne to, že si môžu sadnúť a najesť sa. Čo tam po nejakých žltých kvetinách – tuším že sa volali Žltohlav európsky, čo po voňavých májovkách alebo po vzdialenom Inovci na západnom obzore, dôležitejšie boli chipsy a kofola. Po výdatnom oddychu sa šlo dokonca chvíľu aj dolu brehom, no potom už nasledovala pokojná lesná cestička na vytúžený Kľak. Kráčanie spríjemňovalo krásne počasie, omamná vôňa medvedieho cesnaku a stále sa približujúci vrchol vo výške 1532 m. Na pravé poludnie zostali stromy za chrbtami a na konci trávnatého chodníčka vydláždeného alpínskou vápnomilnou kvetenou sa už týčil veľký antikorový dvojkríž. Vrchol bol zdolaný, všetci boli veľmi spokojní a oslavu si každý vychutnával po svojom. Jedlo, pitie, fotenie, oddych, pobehovanie, krik, hádzanie kameňov, poznávanie kveteny a tiež kopcov a dolín v krásnom kruhovom výhľade. Nie všetko toto je v horách dovolené a nie všetko bolo správne. Človek sa ale učí celý život a snáď už nabudúce to bude lepšie!?
Cesta nadol mala byť síce dlhšia, ale jednoduchšia. Dolu brehom idú nohy akoby samé a nestojí to žiadne sily. Človek mieni a ...! Cesta dolu bola veru úžasná. Trvala o dve hodiny dlhšie ako bol predpoklad. Opäť sa potvrdili učiteľove argumenty o výhodnosti dobrej obuvi. Ak niekomu chýbala cestou hore, išiel po štyroch. Dolu to ale po štyroch nešlo. Tam to istil zadok. Cesta nadol ponúkala krásne výhľady do okolia. Na neďaleké búrky, na hlboké doliny, vypínajúce sa pohoria, na vzdialené mestá a dediny a všetku tú prírodnú nádheru navôkol. Ten, kto chcel ju vnímal a obdivoval. Ten, kto zostupoval po zadku sa obaľoval blatom a všetci boli spokojní. Až na to koncové svetlo! Tomu sa z vrcholu Kľaku vôbec nechcelo. Rozhodne je to jeden z našich najkrajších kopcov, no aj z neho treba vedieť zostúpiť! Krátke zastávky na Veľkej skale a najmä Ostrej skale s prešmyknutím sa do inej dimenzie, boli osviežením a tiež prípravou na „megadávku“ adrenalínu. Pod Ostrou skalou sú totiž tri prudké klesania, náročné aj za sucha. Spôsob ich zdolania v blate si človek veľmi nevyberá. Každý predviedol originálnu voľnú jazdu. Väčšina z nich sa dá len ťažko opakovať. Výsledky a hodnotenie boli viditeľné vo Vríckom sedle! Opísať sa to dá len veľmi ťažko. Maras! Ešteže kúsok pod sedlom pramenil potok a dalo sa tam trochu očistiť! Dolu do Širokej doliny dorazilo čelo pelotónu až pred piatou, teda o dve hodiny neskôr, ako predpokladal scenár. Lúka, potok a ohnisko ponúkli všetko potrebné. Po chvíli už celá dolina rozvoniavala tými „najzdravšími“ vôňami. Keď do doliny prišlo aj koncové svetlo, väčšina už oddychovala a trávila obedovečeru. Stavebná čata medzitým prehradila potok hrádzami a nebyť meškania, vystavala by v doline nové vodné dielo. V Rajeckej Lesnej ale čakal Slovenský Betlehem! Nečakal však šofér s autobusom a odišiel do dediny! Ešte šťastie, že miesto signálu sa dolinou motala policajná hliadka. Zachránila nás od pešej cesty do dediny. Už také pochopenie pre nás nemal šialený cyklista, ktorý si s nami chcel zahrať kolky. Podarilo sa mu zvaliť tri, našťastie bez ublíženia na zdraví! Brzdy a rozum patria k bicyklu tak ako predné a zadné koleso! Ešteže sa „pani Šťastena“ rozhodla byť s nami po celú tú krásnu júnovú stredu!
Jedinečné dielo majstra Pekaru v Rajeckej Lesnej bolo čerešničkou na tejto mimoriadne šťavnatej a sladučkej výletovej torte. Do Svinnej náš autobus dorazil tesne pred 20-tou hodinou. Bolo toho dosť, čo sa v tento deň podarilo. Ešte veľmi dlho to bude znieť v hlavách a len tak ľahko to neodznie! Mgr. Daniel Bakyta
Do galérie Šiestaci a siedmaci na Kľaku boli pridané fotografie.