Nové telefónne číslo 0911 768 960
Odhlasovanie stravy najneskôr v deň stravovania len do 7:30
Novinky
Zmeny v školskej jedálni
Záver školského roka
Do galérie Záver školského roka boli pridané fotografie.
Rozlúčka s predškolákmi - smelí mravčekovia
Do galérie Rozlúčka s predškolákmi - smelí mravčekovia boli pridané fotografie.
Noc v škôlke - predškoláci
Do galérie Noc v škôlke - predškoláci boli pridané fotografie.
Výlet 5.A do Tatier
Do galérie Výlet 5.A do Tatier boli pridané fotografie.
Plavecký výcvik 2.A
Do galérie Plavecký výcvik 2.A boli pridané fotografie.
Otvorená hodina krúžku angličtiny MŠ
Do galérie Otvorená hodina krúžku angličtiny MŠ boli pridané fotografie.
Otvorená hodina tanečného krúžku MŠ
Do galérie Otvorená hodina tanečného krúžku MŠ boli pridané fotografie.
Nosenie tabla MŠ
Do galérie Nosenie tabla MŠ boli pridané fotografie.
Výlet 9.B do Trebichavy
Do galérie Výlet 9.B do Trebichavy
V období predčasného horúceho leta sa 20 super deviatakov - napriek tomu, že sú z B-éčky vybralo na dva dni do divej prírody Podhoria. Ich domovom sa na krátko stala
bývalá horáreň v chotári maličkej dedinky Trebichava.Ranná cesta zo Svinnej cez Bánovce do Trebichavy trvala vyše hodiny. Už skoro ráno bola horúčava ako v Afrike. Chata učupená v malej dolinke sa nám na prvý pohľad zapáčila. A jej najväčšou prednosťou v tomto sparnom počasí bol bazén s prírodnou a slnkom vyhriatou vodou. Už sme sa videli všetci v ňom! Lenže nie tak zhurta! Najskôr nás pani učiteľka triedna rozdelila do izieb a ubytovali sme sa. Izbietky to boli celkom útulné a skromné. Dievčatá išli všetky na prvé poschodie, tí ľahší chalani nad ne a tí najťažší celkom hore do špicu chaty pod strechou. Piati chalani sa presunuli dokonca do celkom vysunutého bunkra. Zdalo by sa, že teraz už nastal ten správny čas na príjemné osvieženie sa v bazéne. Pán učiteľ mal ale pre nás nachystaný iný druh osvieženia. Výstup na Kňaží stôl! „Komu sa chce v takejto horúčave kráčať“? Vraj 4 kilometre! A vraj do kopca! Vykročili sme teda „plní elánu“ hore dedinou, ktorá má viac domov ako obyvateľov. Pán učiteľ nám to upresnil, domov je 116 a obyvateľov 36! Nechápeme to, ale kráčame ďalej. Teda vlastne ďalej a vyššie! Na konci dediny bola konečne po kilometri prestávka. Zastavili sme sa pri obore so zvieratkami. Tie zvieratká sa volali daniele a boli pekné, aj keď smrdeli. Opodiaľ stála tehlová ošarpaná chalupa a pán učiteľ nám vysvetlil aj prakticky predviedol, na čo v minulosti slúžila. Bola to ozajstná sušiareň ovocia. Veľa takýchto budov už na Slovensku nenájdete! Z jednej strany sa naložilo do pece uhlie, drevo a kúrilo sa. Z druhej strany sa na prútené plošiny naložilo nakrájané ovocie a zasunulo sa nad vykurované steny pece. Dômyslený systém prípravy ovocia na dlhú a studenú zimu. Nám bolo skôr teplo, a preto sme radšej vykročili v ústrety lesnej tône. Cesta veselo stúpala a my sme vládali stále menej a menej. Boleli nás nohy a na otázku: “Koľko ešte?“, sa nám nedostalo potešujúcej odpovede. „Až na vrch a potom späť!“ Učiteľ nám ukazoval nejaké chránené rastliny priamo na chodníku. Marí sa mi, že to bola prilbovka, ale nohy bolieť neprestávali. Konečne oddych! Stojíme na rázcestí a pred nami rovina. „Ideme doľava, do prudkého kopca!“ zavelil učiteľ a keby som mal pušku, tak strieľam! Po chvíľke sme vraj na hrebeni – neviem načo a kto sa chce teraz práve česať! Voľačo hrozné! Vydávame posledné zvyšky síl (to iba akože, veď si predsa musíme niečo nechať aj na noc!) a zrazu stojíme na vrchu! Zdolali sme Kňaží stôl s nadmorskou výškou 637 m n. m. Mne sa to zdalo ako Kriváň, aj keď som tam nikdy nebola a ani nebudem!!! Zaslúžený oddych a aj celkom nečakane krásne rozhľady do dolín a na vzdialené pohoria. Vidíme Rokošské vrchy, Uhrovský hrad, Jankov Vŕšok, Vtáčnik, Zobor, Pánsku Javorinu, Inovec, dokonca Veľkú aj Malú Hradnú! Teda presnejšie, toto všetko videl pán učiteľ a my sme mu uverili. Po zápise do vrcholovej knihy nasledoval zostup späť. Ten sa mi celkom páčil. Bol oveľa rýchlejší, neboleli pri ňom nohy, rozprávali sme sa o zaujímavých veciach a zdal sa mi o polovicu kratší. Ak budem chodiť niekedy na turistiku, tak len na zostupy!
Hurá do bazéna! To bola radosť. Voda bola perfektná, chalani s učiteľom tam boli hneď. Nám dievčatám to trvalo trochu dlhšie, kým sme sa osmelili. Bolo to super a užívali sme si veru aj viac ako hodinu. Keď už začali modrieť pery a v bruchu vyhrávať muzikanti, bol čas na jedlo. Vlastné zásoby sa veru poriadne scvrkli. Potom sme už len oddychovali, prípadne chodili vyjedať chalanov a oni nás. Takto sme si to predstavovali! Dokonca sme privítali aj popoludňajšiu siestu na lôžku. S maličkou obmenou – nie na svojom! Horúčava pomaly ustupovala, slniečko klesalo k obzoru a blížil sa večer. Zopár fanatikov s učiteľom išlo hrať volejbal, no na posteli to bolo istejšie. Večerným hlavným bodom programu bola opekačka. Veru sme sa dobre napratali! Pomaličky sa stmievalo a padol návrh na večernú prechádzku do krčmy v Slatine. Dlho som váhala, no nakoniec zvíťazila zvedavosť nad lenivosťou. Cesta bola výborná a zaujímavá. Po prvý raz v živote som videla na lúkach najmenej stovku jeleňov, laní a srniek. Nádhera! Debatovali sme o všeličom poučnom a celkom rýchlo sme boli v krčme. Stihli sme to tesne pred záverečnou. Veľmi svojsky sme zahasili smäd a veselo sme vykročili nazad. Bola už celkom tma a vôbec som sa nebála. Pri toľkých chlapoch?! Učiteľ nás cestou naučil poznávať nočnú oblohu. A bolo sa čo učiť. Už vieme, čo je Večernica – Venuša, konečne viem kde je sever, ako nájsť Polárku a že to nie je tá najjasnejšia hviezda oblohy. Poznám už dokonca aj letný trojuholník Altair – Deneb – Vega, ale znova by som ho našla len s pánom učiteľom. Ocitli sme sa pri chate a hodnú chvíľu sme si ešte posedeli pri ohni. Rozprávali sme sa o nás, o škole o našej minulosti aj budúcnosti. O dobrom v nás, no aj o tom zlom. Málokedy sme sa takto spolu rozprávali. To už bol dávno piatok a pomaličky sme sa začali trúsiť do postelí. Poväčšinou do svojich. Tých pár dievčat, ktorým sa to na prvý raz nepodarilo, navigovali učitelia správnym smerom a okolo tretej už bolo počuť iba zurčanie potôčika, zopár neúnavných pilčíkov dreva a padajúcu rosu.
Ráno prišlo veľmi, veľmi rýchlo. Zjavne nám chýbali sily na vstávanie. Zafungovalo ale lákadlo vo forme maslových rožkov s výborným jahodovým džemom od maminy Kontovej, ktoré sa servírovali priamo pred chatou. Teda presnejšie každý si ich musel naservírovať sám. Pani učiteľka k tomu pridala výborný teplý čaj a to sa už v posteli nedalo vydržať. Rozbiehal sa opäť horúci letný deň. Hneď po raňajkách sme zaútočili na bazén a vydržali v ňom veľmi dlho. Pred desiatou sme sa s bazénom rozlúčili a nasledovala tá najhoršia časť tohto krásneho výletu. Balenie, upratovanie a odchod domov! Prečo?? Veď takto by sme tu vedeli vydržať aj týždeň! Nabudúce sem pôjdeme na...! Chyba! Nabudúce už nebude! Bol to náš posledný výlet. Ani nám to v tých chvíľach nedošlo. Teraz to už viem. Autobusom sme na dvakrát prešli do Bánoviec, kde sme mali objednanú pizzu na rozlúčku. Na rozlúčku s týmto vydareným výletom a vlastne aj na rozlúčku so školskými výletmi. Tých pár dní, čo nám ešte zostávajú do konca školského roka ubehne ani sa nenazdáme. Rozídeme sa za svojimi snami, školami, povinnosťami, novými skúsenosťami, výhrami aj prehrami.
Dva dni na chate v Trebichave ubehli bláznivo rýchlo a chcem veriť, že zážitky z neho budú vypŕchať poriadne dlho.
Veľmi unavená, ale spokojná žiačka z 9. B
boli pridané fotografie.
Letné čľapotačky v MŠ
Do galérie Letné čľapotačky v MŠ boli pridané fotografie.
Exkurzia na farmu MŠ
Do galérie Exkurzia na farmu MŠ boli pridané fotografie.
Týždeň detských radostí MŠ
Týždeň detských radostí začal na deň detí skákacím hradom pre všetky deti a malými darčekmi.
V druhý deň deti súťažili v speve v školskej záhrade. Porota, v zložení zástupcov detí z každej triedy a zástupkyne pre MŠ, udelovala deťom za ich spevácke výkony body a po ich sčítaní ocenila tieto deti:
Malé lienky: 1. miesto - Vaneska Horníková a Natálka Jandáková
2. miesto - Lívia Kačeriaková a Tomáško Mátel
3. miesto - Eliška Jakubíková
Usilovné včielky: 1. miesto – Miška Adámková
2. miesto – Jakubko Urban
3. miesto – Vivien Ondrášová
Smelí mravčekovia: 1. miesto - Lucka Kačeriaková
2. miesto - Karin Jandáková
3. miesto - Zuzka Kuchťáková a Bianka Miklošová
V stredu si deti zašportovali v rôznych disciplínach.
Vo štvrtok ku nám zavítalo divadielko s predstavením o Jankovi Polienkovi.
Týždeň detských radostí sme zakončili výletmi. Mladšie deti z triedy malých lienok navštívili detské interiérové ihrisko Vini v Bánovciach nad Bebravou. Usilovné včielky a smelí mravčekovia boli na poldennom výlete v Trenčianskych Tepliciach.
Nezabudnuteľný zážitok!
Do galérie Beseda s naším bývalým žiakom - Stanislavom Lobotkom boli pridané fotografie.
V piatok 5. júna 2015 sa v športovej hale našej školy uskutočnila beseda s bývalým žiakom našej školy a v súčasnosti futbalistom AS Trenčín, Stanislavom Lobotkom. Vďaka dlhoročným dobrým vzťahom pani učiteľky Bakytovej a dnes už známej futbalovej hviezdy, sa podarilo uskutočniť toto pre žiakov veľmi zaujímavé stretnutie.
Stanislav Lobotka, napriek svojim 20 rokom dokázal so svojím súčasným mužstvom získať titul majstra Slovenska vo futbale a tiež vybojovať Slovenský pohár vo futbale. Okrem toho je veľmi úspešným reprezentantom Slovenska vo výbere U21. Má za sebou už aj ročné pôsobenie vo futbalovom veľkoklube Ajax Amsterdam.
Viac ako 100 detí s napätím očakávalo príchod svojho idolu. S obrovským potleskom a hymnou „This is my sen“ privítali rodáka z neďalekej Veľkej Hradnej. Ten na prekvapenie všetkých priniesol v rukách obe už spomínané trofeje – Slovenský pohár a Pohár majstra SR. A veru mal čo niesť! Každý z nich má hmotnosť okolo 10 kg a boli poriadne ťažké! Zaručene ešte ťažšie musí byť tieto poháre vybojovať. Vynikajúce publikum, dôkladne pripravený scenár a moderátorská zručnosť pána učiteľa Bakytu boli základom veľmi vydareného podujatia, na ktoré väčšina detí len tak ľahko nezabudne. Po stručnom predstavení úspechov tohto mladého futbalistu nasledovali otázky na Stanka, ktoré si žiaci vopred pripravili. Pán učiteľ ich usporiadal a postupne ich v mene detí kládol nenápadnému, ale mimoriadne talentovanému futbalistovi. Pri odpovediach sa dalo jasne vycítiť, že náš bývalý žiak si ešte, našťastie, nestihol osvojiť maniere mediálnej hviezdy a hovoril skromne, rozvážne a viackrát pripomenul, že futbal je predovšetkým kolektívna hra, v ktorej aj sebelepší jednotlivec neznamená nič. Jednotlivé tematické časti besedy boli prerušované „mexickými vlnami“ publika. Túto mimoriadne športovú atmosféru besedy neskôr ocenili aj hostia – sám futbalista, PR manažérka AS Trenčín a kameraman AS. Po absolvovaní štyroch kôl otázok a odpovedí pán učiteľ poďakoval Stankovi za návštevu , poprial mu ešte veľa futbalových úspechov a vyslovil presvedčenie, že by sme v našej športovej hale o pár rokov mohli takéto stretnutie zopakovať. Mohlo by už ísť trebárs o stretnutie so Stankom Lobotkom, hráčom FC Barcelona, držiteľom Pohára Ligy majstrov a reprezentanta A tímu Slovenska!
Nasledovala autogramiáda, pri ktorej hráč s úsilím sebe vlastným odolával tlaku podpisu chtivých detí. Venoval deťom stovky podpisov na prinesené fotografie, prípadne na tričká či ruky.
Na záver sa hráč spolu so vzácnymi trofejami fotografoval so všetkými triedami, ako aj skupinkami alebo jednotlivcami. Dokumentoval svoju výbornú fyzickú aj mentálnu kondíciu a všetko zvládol s úsmevom na tvári.
Strávili sme spolu v športovej hale krásne tri hodiny. Veríme, že našim žiakom priniesli nezabudnuteľný zážitok a motivovali ich k snívaniu a napĺňaniu svojich snov. Tak, ako sa to podarilo aj Stankovi Lobotkovi!
Mgr. Alžbeta Bakytová
Práce MŠ jar-leto
Do galérie Práce MŠ jar-leto boli pridané fotografie.
Testovanie 9
Tak, ako po minulé roky, aj v tomto školskom roku sa konalo celoslovenské testovanie žiakov 9. ročníka z predmetov matematika a slovenský jazyka a literatúra. Aj žiaci našej školy sa zapojili do tohto testovania. Mali tak možnosť preveriť svoje vedomosti získané počas návštevy našej školy zo spomínaných predmetov a porovnať ich so žiakmi z celého Slovenska. A veru obstáli celkom dobre.
Tak ako aj v minulom školskom roku aj v tomto roku dosiahli lepšie % úspešnosti ako bol celoslovenský ukazovateľ. Zatiaľ čo celoslovenské % úspešnosti bolo v matematike 52,7 %, žiaci našej školy dosiahli nasledovné výsledky:
9.A – 71 %
9.B – 53,7 %
Celkový výsledok - 62, 4 %.
Gratulujeme!
Mgr. Bakytová Alžbeta – vyučujúca matematiky v 9. ročníku
Výlet 5.B a 6.A do Krásnej Vsi
Fotoalbum Výlet 5.B a 6.A do Krásnej Vsi – 2. jún 2015
Ani nestačili doznieť dojmy zo sviatku detí a šiestaci so žiakmi 5.B sa už budili do krásneho dňa, keď býva cesta do školy o poznanie veselšia. Počasie bolo ako na objednávku. Slniečko, teplo a množstvo očakávaní z koncoročného školského výletu k tomu.
Poriadok je poriadok, na začiatku to nebolo moc veselé. „Každý má turistické obutie? Plášť do dažďa? Kartičku poistenca? Dostatok tekutín? Pokrývku hlavy?“ Až potom to dlho očakávané: „Nasadať, odchádzame!“ Autobus nabral smer Krásna Ves a netrvalo to ani pol hodinu. To si ani „frajeri“ v zadnej päťke nestihli užiť svojho „kraľovania“! Ešte spiacou dedinkou prešla skupinka malých turistov na okraj lesa. Tu sa začalo nepopulárne trápenie s turistikou. Ona by bola celkom dobrá, keby sa pri nej nešlo vždy do kopca! Mnohým prestalo byť do reči a sotva lapali dych. Výstup na Bukovinskú skalu je len krátkou rozcvičkou pre trénovaných športovcov. Tí ale dnes chýbali! Po zopár oddychových prestávkach a množstve hundrania, bola už celá skupina na mieste. Bolo tu teplo a bolo vidieť všetko ako z lietadla. Región Podhoria sa v rannom opare ukazoval ako na dlani. Pán učiteľ porozprával, čo všetko možno z tohto výhľadového miesta vidieť. Nasledoval zaslúžený oddych a za odmenu aj povolenie vychádzok do lesa. Nestratil sa nikto a pokračovalo sa zdolávaním stoviek metrov krásnym lesných chodníčkom. Našťastie bol vždy v chládku, pretože sa poriadne oteplilo. Nebolo treba stúpať a to bolo hlavné. Chodník sa krútil a na radosť všetkých sa po hodine zostupu objavili známe domčeky v Krásnej Vsi. Po pár minútach už všetko, čo vládalo, šantilo na ihrisku pod osviežujúcou fontánou postrekových hadíc. Osvieženie, ako sa patrí! Bazén bol bez vody, no nie prázdny. Na jeho dne bolo plno skál a driev, dve ukryté užovky a množstvo žubrienok v posledných mlákach. Po pravde, nevyzeralo to moc pekne! Stačilo ale pár minút a tridsaťdva párov pracovitých rúk a dno bazéna sa zmenilo na nepoznanie. Kamene putovali do fúrikov, drevo k ohnisku a neporiadok bol preč. Na dne zostali iba tie žubrienky – snáď nie na vždy! Po tejto bleskovej ekologickej akcii sa chalani s učiteľom vybrali do lesa po drevo a dievčatá si rozložili deky do chládku pri ohnisku. Oheň bol raz - dva. Nasledovala opekačka so všetkým. Spočiatku končili pripravované špeciality tesne pred dokončením v ohni. Neskôr deti popracovali na technike opekania a chutné špekáčky sa začali dostávať aj do žalúdkov. Slniečko pálilo a po najedení sa to každého ťahalo do chládku. Nebola to ale žiadna južanská siesta. Po chvíľke už všetci pobehovali po ihrisku alebo sa máčali v potoku. Oddychovať sa dá aj aktívne. Futbalový zápas sa moc nevydaril. Zato volejbalová prehadzovaná zaujala mnohých. Bola to dráma až do konca. Šiestaci boli o jediný bodík lepší a tešili sa z víťazstva. Dobre padlo osvieženie v čerstvej vode a odpočinok v chládku. Ešte krajšie to bolo ale pri miestnej krčme. Všetci si dopriali osvieženie v podobe nápojov, nanukov, drení a ostatných dobrôt. Priam úžasné vyvrcholenie super dňa. Krčmárka bola síce „na vystriedanie“ ale ustála to. Vykúpením najmä pre ňu bol príchod autobusu. Naplnení „dobrotami“ a zážitkami sa všetci usadili a oddávali sa ceste domov.
Tento deň bol asi najhorúcejším v doterajšej jarnej biede, no bol tiež najkrajším pre všetkých, čo sa potulovali po okolí Krásnej Vsi s pani učiteľkami triednymi Palákovou a Bakytovou a pánom učiteľom Bakytom. Bol to školský výlet, ako sa patrí!
Výlet 7.A a 8.A na Vápeč
Fotoalbum: Výlet 7.A a 8.A na Vápeč - 29. máj 2015
Až v samotnom konci mája sa počasie spamätalo a prišli prvé slnečné dni bez dažďa, vetra a chladu. Presne vtedy, keď si naplánovali siedmaci a ôsmaci svoj koncoročný školský výlet. Keďže išlo o výlet skrz-naskrz turistický, bolo priaznivé počasie priam nevyhnutné!
Cesta autobusom nebola moc komplikovaná a hlavne nie dlhá. Ani nie za hodinku turistiky chtiví žiaci vystupovali z pohodlného sedenia v autobuse na „konečnej“ v Hornej Porube. Okamžite im ale zamrzol úsmev na tvári, keď zodvihli pohľad do výšky a uvideli cieľ svojho putovania. Vápeč - tak sa volá krásny, vápencový, 956 m vysoký kopec – nebol ani tak ďaleko, ako strašne, ale strašne vysoko! Spočiatku stúpanie ani nebolo cítiť. Ale okamžite potom, ako sa nad turistickou výpravou vzniesol omamný oblak z prípravkov proti kliešťom, začala pohroma! Stúpanie bolo čoraz strmšie a ešte šťastie, že terén na chodníku bol presne v tej správnej konzistencii. Ani mokrý, aby sa nekĺzalo na blate, ani suchý, aby sa nešmýkalo na prachu a drobnom kamení. A ako na objednávku bola aj teplota – tak okolo 15 stupňov. Oddychovalo sa rovnako dlho, ako sa stúpalo. Prišli prvé výhľady a po necelej hodine sa objavilo tesne nad hlavami vrcholové bralo. Bolo ho treba poriadne obísť, ale už bolo na dosah! Po prejdení rázcestia s odbočkou na jediný Kopec na Slovensku ležiaci v hlbokej doline už nasledoval úzky vrcholový chodník. Bol dosť nebezpečný! Tesne pod vrcholom prišla prvá adrenalínová chvíľa. Bol prekonaný rekord v natlačení sa do Vápečskej jaskynky. Do jej „gigantických“ útrob s rozmermi 2x3x3 m sa zmestili všetci žiaci a pani učiteľka Kutišová. Spolu 32 turistov a aj s batohmi! Pred vchodom zostali len pani učiteľka Vozníková a pán učiteľ Bakyta. A to prosím nie preto, že už by sa dnu nenatlačili. Iba preto, aby mal kto tento výkon nafotiť! Po pár strmých krokoch sa všetci rekordéri ocitli na podvrcholovej plošine s nádhernými výhľadmi na sever a západ. Ešte nevyhnutný zápis do vrcholovej knihy, zopár fotografií a potom už len strmo štvornožky po ostrom brale na samotný vrchol perly Strážovských vrchov. Len-len, že bolo miesto pre všetkých. Potvrdilo sa, že dobrých ľudí sa zmestí všade veľa. Vrchol Vápča nebol výnimkou. Pán učiteľ všetkým zablahoželal k turistickému výkonu a začal menovať všetky kopce, doliny, pohoria, mestá a skaly od východu po východ až všetkým z toho vznikol priadny „guláš“. Museli ale stačiť skromné zásoby chleba, bagiet či rohlíkov z domu a zopár dúškov tekutín. Zostupovalo sa ešte ťažšie ako vystupovalo. Jediný rozdiel spôsobovala zemská príťažlivosť. Cestou hore sa veru nikto nekotúľal hore chodníkom! Tá cesta dolu ponúkala občas aj túto situáciu. A bolo to o dosť rýchlejšie. Našťastie sa nikomu nič nestalo a asi po pol hodinke sa všetci v návale radosti vytešovali na krásnej priestrannej lúke. Bolo na nej všetko, čo treba. Ohniská, slnkom presvietené zelené „koberce“, do hlbokého tieňa ponorené tône a dostatok priestoru pre skupinové šantenie aj pre tichú meditáciu v samote. Pán učiteľ rozdelil úlohy, oznámil časový plán pobytu na lúke a na 3 hodiny nastala úplná sloboda. Činnosti boli veľmi rozmanité a ťažko ich popisovať bližšie. Samozrejme, že najskôr bolo treba naplniť žalúdky, a preto ako prvé bolo cítiť vôňu ohňa. Nasledujúce činnosti boli zmesou relaxu a šantenia. Organizovane sa uberal iba volejbalový horský výcvik na veľmi provizórnom ihrisku. Zato boje na ňom neboli ani trochu imitované. Hralo sa s nasadením na ostrie noža. Občas to poriadne iskrilo, najmä medzi siedmakmi! Snaha byť na ihrisku a nie vedľa neho, veľmi často potláčala súdnosť a objektívny pohľad na chyby svoje a cudzie. Nebolo dôležité, kto vyhral, ale prehra vždy mrzí. Vedeli by o tom rozprávať hlavne ôsmaci. Športovo to prijali, napriek tomu, že hrali lepšie. Slniečko už ale začalo klesať a nastal čas opustiť túto krásnu lúku. Nie po vôli všetkým preto zaznel povel na zostup. A zostup to bol teda parádny. Trvalo to iba krátko, zato intenzívne. Čo malo pevné nohy utekalo a čo nemalo, to padalo. Viac bolo tých druhých. Asi po desiatich minútach bola zastávka pri prameni s čistou vodou. Potom už len cesta lesom na lúky nad Hornou Porubou. Za chrbtami kýval na rozlúčku hrdo sa týčiaci Vápeč a na dotyk bolo parkovisko s autobusom. Nohy dostali konečne voľno a intenzívnejšie začali pracovať ústa. Ako sa približoval cieľ cesty, únava začala víťaziť nad bujarosťou. Všetci sa už tešili domov, a zároveň smútili nad prchavosťou dojmov.
Sotva zazneli posledné pokyny učiteľov o nevyhnutnosti kontroly svojich tiel z dôvodu zahryznutia sa kliešťov, už bol autobus prázdny. Zostalo len zopár papierikov zo sladkostí v autobuse a určite obrovské množstvo zážitkov z bohatého dňa v mysli. Veríme, že väčšina z nich bude pekná a trvalá.
Keramické dielne
Do galérie Keramické dielne boli pridané fotografie.
Zmena telefónnych čísel
Od 1.7.2015 budú pre
Základnú školu s materskou školou Svinná
Aktuálne iba tieto telefónne čísla:
0911 462 226 Riaditeľka školy
0911 328 677 Zástupkyňa pre ZŠ
0911976703 Materská škola
0911 597 555 Ekonómka školy - účtovníčka
0911 889 305 Ekonómka školy - PAM
0902 786 215 Zborovňa ZŠ
0911 768 960 Školská jedáleň