Do galérie Výlet 4.A a 5.A boli pridané fotografie.
Novinky
Výlet 4.A a 5.A
Beseda so spisovateľkou p. Blaženou Urbanovou
Do galérie Beseda so spisovateľkou p. Blaženou Urbanovou boli pridané fotografie.
Beseda s poľovníkom
Do galérie Beseda s poľovníkom boli pridané fotografie.
Moje domáce zvieratko - projekt 5.A
Do galérie Moje domáce zvieratko - projekt 5.A boli pridané fotografie.
Výlet 9.A do Trebichavy
Do galérie Výlet 9.A do Trebichavy boli pridané fotografie.
V čase, keď to mali deviataci „za trinásť“, vybrali sa na koncoročný výlet spojený s krajinárskou exkurziou do neďalekej ale o to tajomnejšej Trebichavy. Znie to až neuveriteľne, ale bola to ich posledná akcia v tejto škole! Aj napriek tomu, že celý výlet bol dostatočne dlho a svedomito pripravovaný, visel nad mnohými vecami až do samučičkého začiatku otáznik. Všetci presne vedeli aký bude program, čo tam bude na jedenie, kto bude s kým na izbe (teda aspoň pre začiatok!), dokonca aj aké bude počasie. Ibaže sa nevedelo, kto tam nakoniec nepôjde, ako sa tam pôjde a ešte zopár nepodstatných a nepublikovateľných skutočností...
Išlo sa v stredu ráno objednaným autobusom, do ktorého nasadlo 23 deviatakov plných očakávaní, predstáv a túžob po poslednom oficiálne povolenom dobrodružstve v základnej škole. Plný bol aj autobus – batožinami, stanmi, karimatkami, spacákmi, korčuľami, filmovou technikou, loptami a tiež potravinami. Úvodné dojmy boli úžasné! Chata uprostred hôr obklopená čerstvo pokosenými lúkami, s bazénom s priezračne čistou vodou, s horskou bystrinou kaskádovite padajúcou do vodnej nádrže a k tomu krásne slnečné počasie – proste sen! Široko – ďaleko žiadna stopa po civilizácii, dokonca aj po telefónny signál si bolo treba občas zájsť až na pol kilometra vzdialenú cestu. Ubytovanie prebehlo veľmi rýchlo a v pohode. Každému sa ušlo miesto pod strechou v štyroch nie priestranných ani komfortných, zato romantických a množstvo zážitkov poskytujúcich izbách. K dispozícii boli dve sprchy s teplou vodou a toaletami, tiež dve chladničky, kuchynka s kompletnou výbavou, sporák, mikrovlnka a rýchlovarná kanvica. Vonku bolo toho ešte viac. Okrem už spomenutého bazéna to bola sprcha, hojdačka, priestranný altánok s posedením, krb na opekanie a grilovanie, veľké ruské kolky, chládok aj trávnik na opaľovanie, hudba, vonkajšie ohnisko s posedením a hlavne slobodná možnosť voľne sa vybrať do okolitej prírody. Našli sa aj piati, ktorí spočiatku odmietali pohodlie chaty a na čas sa stali „bezchatovcami“! Učiteľ im miesto toho pripravil komfortné miesto pod hviezdami v dvoch kompletne vybavených stanoch. Keďže program na všetky tri dni bol vopred známy, po necelej hodine oddychu na vybraných lôžkach a vybalení si potravín do chladničiek, nasledoval prvý jeho bod – turistická vychádzka na Kňaží stôl. Nie moc výrazný a ani moc známy kopec nad malebnou dedinkou Trebichava, v ktorej líšky robia poštárky, medvede dávajú dobrú noc a na konci ktorej sa aj muchy otáčajú. Od chaty bol vzdialený necelé štyri kilometre a jeho nadmorská výška 637 m si vyžadovala 295 m výstupu do kopca. Presne podľa plánu po 90 minútach stúpania a vari 80 minútach hundrania boli všetci na vrchole kopca. Teda všetci okrem štyroch dievčat limitovaných zle načasovanými svojimi dňami, prípadne inými krátkodobými zdravotnými problémami. Výhľady z neho boli síce veľmi pekné, ale vidina bazéna pri chate a nezáujem o zvláštnosti flóry a fauny CHKO mikroregiónu Podhorie boli silnejšie. Ešteže zostal čas na zápis do vrcholovej knihy a spoločné foto! Cesta dolu bola rýchlejšia aj veselšia. Vyplnená bola debatami na vážne aj veselé témy, na ktoré v škole nie je čas. Prebehlo sa mŕtvou dedinkou, v ktorej dnes už býva iba 37 stálych obyvateľov. Títo autobus vidia iba trikrát denne a krčmu môžu navštíviť iba raz v roku! Nadišiel čas kúpania sa, skákania a bláznenia sa v bazéne. Voda sa síce teplou nazvať rozhodne nedala, ale tí otužilejší postupne privábili do nej takmer všetkých ostatných. Radosť to sledovať! Čas plynul celkom nepozorovane a nekontrolované jašenie sa bolo sporadicky prerušované iba úchytkom jedla, ležania na dekách, vychádzok do lesa a za telefónnym signálom. Tí, čo príliš neholdovali slnku, len tak polihovali na izbách, vo dvojiciach aj trojiciach rozvíjali nedokončené aj ešte nezačaté konverzácie a trávili čas sladkého nič nerobenia. Našli sa aj vyznávači kolieskových korčúľ, ktorí sa nerušene vozili z Trebichavy do Slatiny cestou bez jediného auta. To si už ale slnko bez zľutovania „začalo ustielať“ za lesom nad bazénom a prišiel prvý večer. Večer bohatý na zážitky a nezabudnuteľné dojmy. Zatiaľ čo otužilci ešte vytrvalo vystrájali v bazéne a romantici sa pokojne prechádzali okolím, hladoši už chystali drevo a proviant na opekačku. Ponuka bola veru pestrá! O malú chvíľu už bolo okolie chaty zahalené dymom a vôňami všemožných nezdravých dobrôt, ktoré tak zdravo chutia. Hodovalo sa až do tmy. Nasledovalo nočné letné kino! Bonus na záver dňa od učiteľa, ktorému sa nelenilo priviesť a pripraviť techniku ako v ozajstnom kine a to ešte v prírode. Všetci si posadali na trávnatý svah s lavičkami s dekami a karimatkami a sledovali veselé aj napínavé filmy na plátne až do druhého dňa! A ani to ešte nebol koniec. Na vydýchanie sa po nervy drásajúcom filme dobre padla nočná prechádzka za hviezdami. Dievčatá, ktoré sa vybrali len za signálom k mostu, mali k filmu aj bonus s neznámou nočnou postavou s reflexnými prvkami, ktorá im prekazila pokojné telefonovanie, a ktorá podľa učiteľa smrdela fajčením! Miesto toho mali zrýchlený presun na chatu a zvýšený tep na 120! Všetci tí, čo vydržali so zaklonenou hlavou a zrakom upretým do nekonečných diaľav vesmíru, si mohli spomenúť na podobné pocity z lyžiarskeho kurzu vo Vernári. Určite si budú pamätať tri hviezdy tvoriace letný trojuholník, ako aj presný návod na nájdenie Polárky. Učiteľ im to krásne dokumentoval pomocou Maťovho lasera a dobre vie, že už si to nepamätá ani jeden z nich. Noc už mala nakročené do svojej druhej polovice, keď si všetci nachádzali svoje miesta v posteliach. Boli aj takí, ktorým sa to nepodarilo ani na štvrtý raz. Boli aj takí, ktorí si náhodou našli rovnakú posteľ a nevedeli sa dohodnúť, kto z nich sa pomýlil. Boli dokonca aj takí, ktorí v túto noc spali! Skoro všetci v chate sa nevedeli dočkať, kedy už konečne učiteľ zaspí, zatiaľ čo tí piati otužilci v stanoch sa nevedeli dočkať rána. Ráno bolo ako z rozprávky O šípkovej Ruženke. Zakliate kráľovstvo. Slnko už bolo vysoko nad Trebichavou a v škole už bežala tretia hodina, keď mnohým došlo, že treba vstávať. Raňajky boli na etapy, takmer ako blížiaca sa Tour de France – na 21 etáp. Presnejšie od 8:30 do 11:00! Nikto sa nikam nenáhlil a každý si tento bod programu pochvaľoval. Na programe bolo totiž voľno! Kúpanie, prechádzky, korčuľovanie, opaľovanie, telefonovanie,... Bolo krásne slnečné poludnie, keď všetky tieto činnosti ustali, pretože došla zásielka od aktívnych rodičov v podobe dvoch kanistrov horúcej kapustnice. Určite dovtedy nikoho netrápil hlad, no voňavá kapustnica nechala ľahostajných iba zarytých vegetariánov, či prísne diétujúce dievčatá. Pochutili si skoro všetci! Nasledovala zaslúžená siesta pri bazéne, prípadne na izbách. Slnko poriadne pripekalo a celkom neplánovane začínala aj zápletka ako v podarenom románe. Najskôr sa všetci pekne vybrali vytráviť kapustnicu pešou prechádzkou do neďalekej (pojem dosť relatívny, pretože pre niekoho to bolo poriadne ďaleko!) Slatiny. Učiteľ ešte popri tom vybavil autom prísun čerstvo napečených koláčov z blízkej pekárne v Krásnej Vsi a zastihol celú výpravu v obchode v Slatine. Potom nasledoval presun do areálu miestnej školy, kde mal učiteľ vybavené multifunkčné ihrisko s pripravenou volejbalovou sieťou a mohol sa začať očakávaný volejbalový zápas. Miesto deckami tak obľúbeného volejbalu sa ale začal zápas nešportový! Zápas medzi zdravým rozumom a aroganciou, medzi ochotou chápať a nepochopením, medzi dohodnutými pravidlami a náhodnými vzplanutiami. Takéto zápasy sa väčšinou nekončia dobre. Bol to aj náš prípad. Namiesto volejbalu nasledoval skreč zo strany učiteľa a potupný návrat do chaty! Návrat plný zloby, výčitiek, urážok, smútku a sĺz. Dráma vrcholila a trvala 4 kilometre. Na moste pred chatou prišli prvé následky. Posledných 5 minút so svojimi nerozlučnými priateľmi – telefónmi – a potom rozlúčka na nekonečných 16 hodín! Nikto nevedel prečo! Vlastne nie nikto, iba nikto okrem učiteľa! Ten oznámil všetkým zmenu programu až do konca výletu a odišiel do chaty. V chate každý nafasoval ešte teplé koláčiky a na výmenu odovzdal do úschovy svoj poklad najcennejší. Zavládlo ticho a napätie sa postupne strácalo v studenej vode bazéna a v hlúčikoch opatrne argumentujúcich deciek. Hľadali sa príčiny, vinníci, ukrivdení a potrestaní a to aj napriek tomu, že učiteľ všetkým na moste tesne pred mobilným embargom povedal, že jediný vinník je on sám. Tí, čo ho chceli pochopiť, pochopili, tí, čo nechceli, nepochopia nikdy! Zopár deciek si išlo schladiť vášne s učiteľom do lesa a ostatní sa šplechotali pod dohľadom učiteľky v bazéne. Náhle prišiel večer. Večer plný nečakaných emócii, plný úprimnosti a lásky, večer s teplom nielen v ohni ale aj v srdci, slzami v očiach a výpoveďami o čistote ducha. Večer posledný a vlastne prvý. Večer, ktorý akosi symbolicky začala sebavedomá a zodpovedná kačka – matka – ktorá po cestičke nebojácne priviedla ku jazierku svojich 10 vzorne pochodujúcich potomkov. Dojímavá príhoda, ktorá mala navodiť atmosféru dojatia z chvíľ prichádzajúcich s tmou. Pri ohnisku sa začali schádzať tí romantickejšie založení a hladní a pri lavičke sa hojdali v rytme disco tí energickejší. Postupne sa ale všetci poukladali okolo ohňa a úplne neorganizovane a spontánne čakali na vyvrcholenie. Prišlo! Prišlo tak, ako by ho nenapísal ani ten najväčší majster pera. Prišlo síce načakane, no o to krajšie a cennejšie. Začiatok bol úplne nevinný, veselý a úsmevný s množstvom vtipov a príbehov zo života. V tej pravej chvíli však učiteľ využil prítomnú energiu vnútorných pocitov kolektívu a začal svoj nekonečne dlhý príhovor k svojim žiakom. K žiakom, ktorým dal tak veľa, že to často ani neboli schopní uniesť. Ten príhovor bol plný emócii, uznania, pochopenia, vďaky, ale aj výčitiek a sklamaní. A akoby samozrejme a automaticky, no z ničoho nič a ako nikdy doteraz prišlo síce pomaly, no celkom majstrovsky aj uvoľňovanie myšlienok a názorov samotných detí. Citov a pocitov zo seba samého, pocitov z triedy aj z učiteľa a jeho jedinečnom formovaní ich pováh, myšlienok a postojov. Ešte nikdy nezaznelo na jednom mieste toľko nečakaných trefných a vtipných postojov a vyjadrení z úst deciek aj cez slzy v očiach. Bolo ich počuť v hlase a odrážali sa cez plamienky ohňa a zasahovali každého z prítomných. Tá magická atmosféra súzvuku citov a duší bola ozajstným vyvrcholením dňa, aj výletu a vari aj celého štvorročného spoločného života tejto jedinečnej triedy a triedneho učiteľa. Bolo to krásne a nezabudnuteľné a tak kruto krátke. Ozaj a vlastne prečo? Prečo to nejde takto aj inokedy? Bola polnoc a všetkých čakala noc. Noc celkom výnimočná. Posledná noc na poslednom výlete s učiteľom. Tie bývajú bujaré a hlučné. Táto nebola. Táto noc bola krásne nakazená a opantaná citlivými výpoveďami detí aj učiteľa. Každý spal tam, kde chcel, dokonca aj s kým chcel. Nikdy sa už asi nedozvieme, prečo bol v túto noc úplný pokoj až do samého rána. Vari všetci pochopili, že teraz je ten okamih, keď má nastať v hlavách a citoch súlad!? Alebo len necháme učiteľa nech si to tak myslí?
Ráno bolo krásne, tiché a kruté zároveň. Učiteľ nikoho nebudil, iba rýchlo stihol poskladať stany, spacáky, uteráky a porozkladané oblečenia. Začalo totiž pršať. Presne podľa predpovede. O pol ôsmej už všetci pochopili, čo je ich povinnosťou a do hodiny boli všetky veci zbalené, izby upratané a okolie chaty vyzeralo rovnako, ako pri príchode. Raňajky boli bohaté, ale smutné. Dokonca aj vrátenie telefónov majiteľom pripadalo celkom sucho. Neúprosný stroj času nemá pochopenie a súcit s nikým. Rovnako meria čas pre zážitky dobré aj zlé. To iba nám pripadá tak nespravodlivo. Napriek upršanému počasiu zostal čas na fotky na rozlúčku s krásnym prostredím chaty. Na rozlúčku s miestom, z ktorého si odnášame skvelé zážitky, a ktoré v nás navždy zanechá očarujúci a silný dojem z nezvyčajných okamihov úžasnej sily kolektívneho cítenia. Uvedomenia si vyvrcholenia obrovského množstva spoločných dní a zážitkov jednej triedy a jedného učiteľa. Návrat domov býva väčšinou radostný. Tento ale nebol. Možno to bolo únavou, možno zmätkom v hlavách z prežitého, možno smútkom z predstavy, že je naozaj koniec?!...
Mgr. Daniel Bakyta
Výlet 1.A a 2.B do Bojnic
Do galérie Výlet 1.A a 2.B do Bojnic boli pridané fotografie.
Deviataci v galérii
Do galérie Deviataci v galérii boli pridané fotografie.
Zber papiera
Víťazov - triedy aj jednotlivcov nájdete v nasledujúcom dokumente: Zber_papiera_maj_2017.pdf
Piataci v archíve
Do galérie Piataci v archíve boli pridané fotografie.
Exkurzia do Beckova
Exkurzia do Beckova predstavovala odmenu pre všetkých žiakov, ktorí sa zapojili do tvorby výtvarných a literárnych diel o Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi. Žiaci, pani učiteľky, ale aj členky MO MS si spoločne prezreli kúriu Ambrovec, park a hrad. Fotografie nájdete vo fotoalbume.
Olympiáda v ŠKD
V stredu 31. 5. 2017 si všetky deti zo ŠKD spríjemnili krásne slnečné popoludnie športovými súťažami. Súťažili v troch hlavných disciplínach: v hode do diaľky, v skoku z miesta a v behu na 60 m. Aby hodnotenie výkonov bolo spravodlivé, každá pani vychovávateľka vyhodnotila prvé tri miesta vo svojej triede, tzn. súťažili medzi sebou deti rovnakého veku. Štvrtáci veľmi radi pomohli pri jednotlivých stanovištiach. Okrem už spomínaných disciplín deti kreslili kriedami na chodník, chodili v drevákoch či nosili loptičku v lyžičke. Všetci sa do sýtosti vyšantili a perfektne si zašportovali. Nikto neodišiel bez sladkej odmeny a najlepší športovci získali za svoje výkony diplomy i drobné ceny. Domov odchádzal každý unavený, no s príjemným pocitom dobrého športového výkonu, čo bolo aj naším cieľom. Pár fotografií z tejto akcie nájdete vo fotoalbume. Ing. Zuzana Mikulíková
Umiestnenie detí v jednotlivých triedach:
Trieda Hod do diaľky Skok z miesta Beh na 60 m
1.A 1. miesto Šimonko Kosír Jakubko Majdiak Alexko Myšák
2. miesto Matúško Jakubík Simonka Kňazeová Laurika Čučková
3. miesto Alexko Myšák Kristiánko Ježík Kristiánko Ježík
1.B 1. miesto Samko Zemanovič Tomáško Salva Tomáško Salva
2. miesto Tadeáško Rychtárech Tomáško Szabo Tadeáško Rychtárech
3. miesto Tomáško Salva Tadeáško Rychtárech Samko Zemanovič
2.A,B 1. miesto Tomáško Kopčan Peťko Pastorek Tomáško Kopčan
2. miesto Tobiasko Nemec Tomáško Kopčan Ivko Rešetka
3. miesto Peťko Pastorek Tobiasko Nemec Tobiasko Nemec
3.A 1. miesto Tobiasko Pikna Nelka Kováčová Robko Bročko
2. miesto Sofijka Hodálová Jakubko Filko Sofijka Hodálová
3. miesto Jakubko Filko Matúško Kobyda Paťko Kosír
Úspešná recitátorka
Dňa 12. 5. 2017 sa naša žiačka Alica Niková z 5.A zúčastnila novej recitačnej súťaže nazvanej Dobiášov rozprávkový Trenčín. A nielen to! Veľmi úspešne nás reprezentovala - získala 2. miesto v 2. kategórii. Odmenou jej bolo nielen samotné ocenenie, ale aj česť prevziať si diplom z rúk spisovateľa Rudolfa Dobiáša. Na zaujímavej akcii okrem recitačných pretekov prebiehala aj "minibeseda" so spomínaným spisovateľom. Alici blahoželáme a prajeme veľa úspechov v ďalších súťažiach.
Deň Matice v ZŚ
29. mája 2017 sa v našej ZŠ konal Deň Matice tentoraz venovaný Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, významnej osobnosti našich národných dejín. V tomto roku si pripomíname 200. výročie jeho narodenia. TSK pri tejto príležitosti vyhlásil súťaž pre žiakov, do ktorej sme sa rozhodli zapojiť, preto program Dňa Matice prebiehal netradične. Namiesto kvízu žiaci 7.-9. ročníka tvorili výtvarné a literárne diela. Najkrajšie a najvydarenejšie diela sme zaslali organizátorom súťaže a teraz netrpezlivo čakáme na ich vyhodnotenie. Ako sme počas našej akcie pracovali, si môžete pozrieť vo fotoalbume Deň Matice v ZŚ.
Exkurzia Krakow – Oswiecim 2017
Fotografie z tejto vydarenej akcie nájdete vo fotoalbume Exkurzia do Poľska .
V dňoch 25.-26. mája 2017 sa 36 žiakov 7.- 9. ročníka ZŠ s MŠ Svinná vybralo za hranice Slovenska za poznávaním nášho severného suseda - Poľska. Cieľom bolo niekdajšie kráľovské a hlavné mesto Poľska – Krakow a potom miesto síce veľmi známe, no podstatne temnejšie a smutnejšie – Oswiecim.
Už o piatej hodine rannej a navyše takmer v tme žiaci nasadli do autobusu CK Belmare a vyrazili na ďalekú cestu na sever. Dlhé hodiny sa autobus pokojne šinul upršanou a smutnou krajinou až do Ružomberka, kde sa pridala pani sprievodkyňa. Po veselej komédii so Saxanou a prekročení štátnej hranice sa prihovorila žiakom a oboznámila ich s cieľom exkurzie. Porozprávala o histórii Poľska, o pamiatkach a kráse mesta Krakow a o všetkom tom, čo uvidia. To mesto bolo naozaj veľké a na brehu rieky Wisly žiaci vystúpili z autobusu a začalo dosť rýchle putovanie po historickom centre mesta. Na začiatok to bolo stretnutie s legendárnym Smokom – drakom, strážiacim kamennú jaskyňu pod hradom Wawel a chrliacim plameň z tlamy. Nasledovala prehliadka hradu s kostolom, kde bolo toľko ľudí, že sa tam dalo poľahky stratiť. Po zostúpení z hradného nádvoria žiaci prešli tajomnými a preplnenými uličkami na Rynek glawny – veľké námestie s množstvom krásnych budov a kostolov. Tu ich čakala dovtedy najkrajšia hodinka – voľná prehliadka námestia, jeho pamiatok a hlavne obchodov. Obchodov s jedlom a pitím a najmä obchodov so suvenírmi, bižutériou a módnym oblečením. Nebolo ľahké navyknúť si na ceny a deliť ich štyrmi a nebolo ani moc času na zjednávanie. Po hektickej hodinke sa podarilo stretnutie celej skupiny a potom nasledoval rýchly presun k autobusu a hodinový presun do Oswiecimu. Medzitým sa už ukázalo slniečko a zlepšila sa aj nálada. Nemalo to ale dlhé trvanie! Najskôr bola dôvodom na smútok dopravná nehoda a hodinové zdržanie tesne pred cieľom a potom samotný zážitok v jednom z najhroznejších miest na svete. Spolu s učiteľmi sa deti s dvoma slovensky hovoriacimi sprievodcami dostali do ostnatým drôtom obohnaného tábora. Nad vstupom doň bol pochmúrny hrdzavý nápis v nemčine: „Arbeit macht frei“. Po našom – Práca oslobodzuje! Nevedno, čo tým nacisti mysleli, no je nad slnko jasné, že to bol podvod. Tragický podvod na státisícoch nič netušiacich ľudí. Na ženách a deťoch, ktoré nikdy nikomu neublížili a pre ktorých našli nacisti len jediný dôvod na poníženie, pozbavenie dôstojnosti a nakoniec zabitie v plynových komorách a spálenie v krematóriách – boli židia! Žiaci sa prechádzali pomedzi pusté baraky, vstupovali do ich ponurých miestností, v ktorých v čase holokaustu úradovalo šialenstvo a smrť a chýbala ľudskosť a súdnosť. Zdalo sa nepochopiteľné, ako to bolo vôbec možné? Na jednej strane vytrpieť toľkú krivdu, bolesť, útrapy a ponižovanie a na strane druhej páchať kruté ohavnosti, spôsobovať rany na duši i tele a bez váhania a s potešením zabíjať bezbranných ľudí. To sa jednoducho pochopiť nedá! A nedá a nesmie sa to ani ospravedlniť! Smutná prehliadka tábora v Oswiecime končila v plynovej komore a spaľovni. Keď všetci konečne opustili túto ohradu plnú tragédií a zverstiev, s výčitkami v očiach mali na jazyku otázku: „Prečo?!“ Bez toho, že by prišla aj odpoveď sa ale všetci po chvíľke ocitli v druhej časti tábora v Birkenau. Bolo to vtedy nanovo vybudované vylepšenie „fabriky na smrť“, s oveľa intenzívnejšou likvidáciou židovských väzňov privážaných v transportoch z celej strednej a východnej Európy. Počas piatich rokov fungovania týchto táborov tu dokázateľne našlo smrť 1,3 milióna ľudí. O obrovskom množstve ďalších obetí týchto vyhladzovacích táborov stále chýbajú dôkazy. Za vstupnou bránou tábora v Birkenau, kde pôvodne stálo 6 dedín a kde by sa v pohode zmestilo 170 futbalových ihrísk, stoja dnes už iba desiatky zrekonštruovaných drevených budov a stovky komínov po zničených budovách v ktorých denne kosila smrť. V tomto obrovskom priestore sa spolu so žiakmi našej školy prechádzali stovky návštevníkov z celého sveta a bez rozdielu jazyka sa určite chceli opýtať: „Ako ste toto mohli dopustiť“!? Odpoveď už nepríde. Namiesto nej sa ale znova pýtajme: „Môže sa niečo podobné ešte zopakovať? Môže aj dnes niekto v mene niečoho nájsť nevinné obete neutešeného stavu spoločnosti? Nenechávame sa aj dnes niekým manipulovať?“
Odložme herné konzoly, opusťme sociálne siete, prestaňme chatovať a naháňať sa za materiálnom, miesto toho začnime pozorne počúvať jeden druhého, sledovať ľudí a svet okolo seba a začnime si vážiť seba aj svojho blížneho!
So zapadajúcim slnkom sa autobus s deťmi vzďaľoval od tohto Bohom opusteného miesta a smeroval k radostnejším zážitkom. Najskôr to bola chutná a túžobne očakávaná večera v príjemnej reštaurácii na námestí vo Wadowiciach. Potom zdravotná prechádzka na relax a vytrávenie do neďalekého hotela Badura. Ten všetky decká určite prekvapil svojím moderným zovňajškom a ešte krajším interiérom. Krásne priestorné izby s komfortným vybavením, kúpeľňami a hlavne wifi pripojením – úplná paráda. Ešte sa tak dokázať čo najskôr spamätať zo šoku a vedieť sa zmestiť do vlastnej kože a spokojní by mohli byť aj učitelia. Podarilo sa! Po krátkom oddychu žiaci dostali možnosť na prechádzku večerným mestečkom, kondičné cvičenie v blízkom parku alebo si iba tak užívali krásne chvíle na svojej izbe.
Noc prebehla celkom normálne, najskôr sa zotmelo, potom bolo dlho dlho tma a miestami aj ticho. No a potom sa veľmi rýchlo tma stratila a bolo opäť svetlo. Mnohých zobudilo a boli aj takí, ktorých prekvapilo. Všetci do jedného si ale dosýta pochutili na bohatých a výdatných raňajkách. Nechýbalo im vôbec nič!
Druhý deň exkurzie teda začal úžasne. Všetci sa tešili na ďalšie zážitky. Tie na seba nenechali dlho čakať. Iba pár kilometrov od Wadowíc sa totiž nachádza komplex zábavných parkov Inwald. To bol cieľ výpravy pre celý piatok. Nie je jednoduché popísať všetko to, čo sa dalo navštíviť a zažiť v tomto parku. Každý si musel nájsť počas troch hodín to svoje. Stáli tu krásne miniatúry najznámejších stavieb Poľska a kúsok nižšie aj miniatúry (to nie je celkom dobré pomenovanie – väčšina z nich bola väčšia ako človek!) najznámejších stavieb z celého sveta. Iba tu môžete vidieť v jednom okamihu Sochu slobody, Big Ben, Táj Mahal, Eifelovku, Koloseum, Petru, Veľký čínsky múr, Operu v Sydney,... A to množstvo lákavých adrenalínových zážitkov od obrovskej hojdacej pirátskej lode, kde ste mohli vrieskať do zbláznenia a lapať márne po dychu, cez hororové bludisko v tmavej pyramíde plnej príšerných potvor, vodnú dráhu s točiacimi sa a padajúcimi plavidlami, strašidelnú dráhu s cestou do minulosti v preplnenom 5D kine, žalúdok dvíhajúci šialený kolotoč, po ktorom bolo dobre iba obsluhujúcemu ujkovi, až po obrovské prírodné bludisko, v ktorom sa poriadne nachodíte, až kým z neho nájdete východ! Skrátka bolo to super. Všetci sa vybláznili do sýta. A to ešte čakal vedľajší komplex so stredovekým hradom, drakmi v jaskyniach a autentickými mučiarňami, kde ste sa mohli nechať iba tak beztrestne mučiť do popuku. Kto si potreboval oddýchnuť, poležal si na trávniku, kto bol hladný, nasýtil sa, kto bol smädný, napil sa. Nevieme si predstaviť, že by sa tu mohol niekto nudiť! Ibaže aj tá najkrajšia pesnička má svoj koniec. Čas bol neúprosný aj voči našim deckám. So smútkom v očiach opúšťali tento skvelý park a dokonca niektorí aj s nepríjemnými kolotočovými následkami v žalúdkoch. Cesta domov prebiehala pokojne. Tesne pred hranicami ešte všetci zanechali svoje posledné zlote v tom správnom štáte a potom už všetko plynulo veľmi rýchlo. V Žiline nám vystúpila pani sprievodkyňa, za Považskou Bystricou bola posledná možnosť vycikať sa a vo Svinnej museli všetci do jedného vystúpiť a ísť domov! Toľká nespravodlivosť! „Nemohli sme tam byť ešte jeden deň?“ Mohli, ale neboli!
Šťastne sa všetci vrátili domov a dlho im bude doznievať zmes krásnych zážitkov z dvoch dní prežitých v Poľsku na poučnej a zábavnej exkurzii. Na záver treba vysloviť poďakovanie CK Belmare za výborné služby, šoférovi a sprievodkyniam za profesionálne odvedenú prácu a hlavne pánom učiteľom za odvahu vybrať sa s toľkými žiakmi do cudzieho sveta a s radosťou to s nimi tam aj zvládnuť! Ešte raz pekne ďakujeme!
Žiaci 7., 8. a 9. ročníka
Deň rodiny
Deti z materskej školy vo Svinnej pozývajú všetkých oteckov, mamičky, starých rodičov, súrodencov na kultúrnym program v spolupráci s obecným úradom pri príležitosti Dňa Rodiny dňa 21.05.2017 o 15:00 hod. v kultúrnom dome obce.
Zápis do materskej školy na školský rok 2017/2018
Zápis do 1. ročníka
Riaditeľstvo ZŠ s MŠ vo Svinnej oznamuje rodičom, že zápis detí do 1. ročníka sa uskutoční 24.4.2017 v čase od 11:00 hod. do 16:00 hod. v budove školy. K zápisu je potrebné priniesť rodný list dieťaťa, 16 eur na pracovné zošity a časopis. Bolo by vhodné, aby sa zápisu zúčastnili obaja rodičia.
Noc s Andersenom
Ako by to bolo, keby sme nezorganizovali akciu zameranú na čítanie s porozumením, ale hlavne spojenú s nocovaním v škole?
Ako sa nám darilo tento rok, si môžete pozrieť vo fotoalbume: Noc s Andersenom.
Prvá v Trenčianskom kraji!
Dňa 27.3. 2017 nás veľmi úspešne reprezentovala Sára Lacová zo 7.A - svojimi vynikajúcimi vedomosťami si vybojovala 1. miesto v krajskom kole dejepisnej olympiády. Blahoželáme a ďakujeme!
Piataci v Izbe MO MS
Do galérie Piataci v Izbe MO MS boli pridané fotografie.