Fotografie z tejto vydarenej akcie nájdete vo fotoalbume Exkurzia do Poľska .
V dňoch 25.-26. mája 2017 sa 36 žiakov 7.- 9. ročníka ZŠ s MŠ Svinná vybralo za hranice Slovenska za poznávaním nášho severného suseda - Poľska. Cieľom bolo niekdajšie kráľovské a hlavné mesto Poľska – Krakow a potom miesto síce veľmi známe, no podstatne temnejšie a smutnejšie – Oswiecim.
Už o piatej hodine rannej a navyše takmer v tme žiaci nasadli do autobusu CK Belmare a vyrazili na ďalekú cestu na sever. Dlhé hodiny sa autobus pokojne šinul upršanou a smutnou krajinou až do Ružomberka, kde sa pridala pani sprievodkyňa. Po veselej komédii so Saxanou a prekročení štátnej hranice sa prihovorila žiakom a oboznámila ich s cieľom exkurzie. Porozprávala o histórii Poľska, o pamiatkach a kráse mesta Krakow a o všetkom tom, čo uvidia. To mesto bolo naozaj veľké a na brehu rieky Wisly žiaci vystúpili z autobusu a začalo dosť rýchle putovanie po historickom centre mesta. Na začiatok to bolo stretnutie s legendárnym Smokom – drakom, strážiacim kamennú jaskyňu pod hradom Wawel a chrliacim plameň z tlamy. Nasledovala prehliadka hradu s kostolom, kde bolo toľko ľudí, že sa tam dalo poľahky stratiť. Po zostúpení z hradného nádvoria žiaci prešli tajomnými a preplnenými uličkami na Rynek glawny – veľké námestie s množstvom krásnych budov a kostolov. Tu ich čakala dovtedy najkrajšia hodinka – voľná prehliadka námestia, jeho pamiatok a hlavne obchodov. Obchodov s jedlom a pitím a najmä obchodov so suvenírmi, bižutériou a módnym oblečením. Nebolo ľahké navyknúť si na ceny a deliť ich štyrmi a nebolo ani moc času na zjednávanie. Po hektickej hodinke sa podarilo stretnutie celej skupiny a potom nasledoval rýchly presun k autobusu a hodinový presun do Oswiecimu. Medzitým sa už ukázalo slniečko a zlepšila sa aj nálada. Nemalo to ale dlhé trvanie! Najskôr bola dôvodom na smútok dopravná nehoda a hodinové zdržanie tesne pred cieľom a potom samotný zážitok v jednom z najhroznejších miest na svete. Spolu s učiteľmi sa deti s dvoma slovensky hovoriacimi sprievodcami dostali do ostnatým drôtom obohnaného tábora. Nad vstupom doň bol pochmúrny hrdzavý nápis v nemčine: „Arbeit macht frei“. Po našom – Práca oslobodzuje! Nevedno, čo tým nacisti mysleli, no je nad slnko jasné, že to bol podvod. Tragický podvod na státisícoch nič netušiacich ľudí. Na ženách a deťoch, ktoré nikdy nikomu neublížili a pre ktorých našli nacisti len jediný dôvod na poníženie, pozbavenie dôstojnosti a nakoniec zabitie v plynových komorách a spálenie v krematóriách – boli židia! Žiaci sa prechádzali pomedzi pusté baraky, vstupovali do ich ponurých miestností, v ktorých v čase holokaustu úradovalo šialenstvo a smrť a chýbala ľudskosť a súdnosť. Zdalo sa nepochopiteľné, ako to bolo vôbec možné? Na jednej strane vytrpieť toľkú krivdu, bolesť, útrapy a ponižovanie a na strane druhej páchať kruté ohavnosti, spôsobovať rany na duši i tele a bez váhania a s potešením zabíjať bezbranných ľudí. To sa jednoducho pochopiť nedá! A nedá a nesmie sa to ani ospravedlniť! Smutná prehliadka tábora v Oswiecime končila v plynovej komore a spaľovni. Keď všetci konečne opustili túto ohradu plnú tragédií a zverstiev, s výčitkami v očiach mali na jazyku otázku: „Prečo?!“ Bez toho, že by prišla aj odpoveď sa ale všetci po chvíľke ocitli v druhej časti tábora v Birkenau. Bolo to vtedy nanovo vybudované vylepšenie „fabriky na smrť“, s oveľa intenzívnejšou likvidáciou židovských väzňov privážaných v transportoch z celej strednej a východnej Európy. Počas piatich rokov fungovania týchto táborov tu dokázateľne našlo smrť 1,3 milióna ľudí. O obrovskom množstve ďalších obetí týchto vyhladzovacích táborov stále chýbajú dôkazy. Za vstupnou bránou tábora v Birkenau, kde pôvodne stálo 6 dedín a kde by sa v pohode zmestilo 170 futbalových ihrísk, stoja dnes už iba desiatky zrekonštruovaných drevených budov a stovky komínov po zničených budovách v ktorých denne kosila smrť. V tomto obrovskom priestore sa spolu so žiakmi našej školy prechádzali stovky návštevníkov z celého sveta a bez rozdielu jazyka sa určite chceli opýtať: „Ako ste toto mohli dopustiť“!? Odpoveď už nepríde. Namiesto nej sa ale znova pýtajme: „Môže sa niečo podobné ešte zopakovať? Môže aj dnes niekto v mene niečoho nájsť nevinné obete neutešeného stavu spoločnosti? Nenechávame sa aj dnes niekým manipulovať?“
Odložme herné konzoly, opusťme sociálne siete, prestaňme chatovať a naháňať sa za materiálnom, miesto toho začnime pozorne počúvať jeden druhého, sledovať ľudí a svet okolo seba a začnime si vážiť seba aj svojho blížneho!
So zapadajúcim slnkom sa autobus s deťmi vzďaľoval od tohto Bohom opusteného miesta a smeroval k radostnejším zážitkom. Najskôr to bola chutná a túžobne očakávaná večera v príjemnej reštaurácii na námestí vo Wadowiciach. Potom zdravotná prechádzka na relax a vytrávenie do neďalekého hotela Badura. Ten všetky decká určite prekvapil svojím moderným zovňajškom a ešte krajším interiérom. Krásne priestorné izby s komfortným vybavením, kúpeľňami a hlavne wifi pripojením – úplná paráda. Ešte sa tak dokázať čo najskôr spamätať zo šoku a vedieť sa zmestiť do vlastnej kože a spokojní by mohli byť aj učitelia. Podarilo sa! Po krátkom oddychu žiaci dostali možnosť na prechádzku večerným mestečkom, kondičné cvičenie v blízkom parku alebo si iba tak užívali krásne chvíle na svojej izbe.
Noc prebehla celkom normálne, najskôr sa zotmelo, potom bolo dlho dlho tma a miestami aj ticho. No a potom sa veľmi rýchlo tma stratila a bolo opäť svetlo. Mnohých zobudilo a boli aj takí, ktorých prekvapilo. Všetci do jedného si ale dosýta pochutili na bohatých a výdatných raňajkách. Nechýbalo im vôbec nič!
Druhý deň exkurzie teda začal úžasne. Všetci sa tešili na ďalšie zážitky. Tie na seba nenechali dlho čakať. Iba pár kilometrov od Wadowíc sa totiž nachádza komplex zábavných parkov Inwald. To bol cieľ výpravy pre celý piatok. Nie je jednoduché popísať všetko to, čo sa dalo navštíviť a zažiť v tomto parku. Každý si musel nájsť počas troch hodín to svoje. Stáli tu krásne miniatúry najznámejších stavieb Poľska a kúsok nižšie aj miniatúry (to nie je celkom dobré pomenovanie – väčšina z nich bola väčšia ako človek!) najznámejších stavieb z celého sveta. Iba tu môžete vidieť v jednom okamihu Sochu slobody, Big Ben, Táj Mahal, Eifelovku, Koloseum, Petru, Veľký čínsky múr, Operu v Sydney,... A to množstvo lákavých adrenalínových zážitkov od obrovskej hojdacej pirátskej lode, kde ste mohli vrieskať do zbláznenia a lapať márne po dychu, cez hororové bludisko v tmavej pyramíde plnej príšerných potvor, vodnú dráhu s točiacimi sa a padajúcimi plavidlami, strašidelnú dráhu s cestou do minulosti v preplnenom 5D kine, žalúdok dvíhajúci šialený kolotoč, po ktorom bolo dobre iba obsluhujúcemu ujkovi, až po obrovské prírodné bludisko, v ktorom sa poriadne nachodíte, až kým z neho nájdete východ! Skrátka bolo to super. Všetci sa vybláznili do sýta. A to ešte čakal vedľajší komplex so stredovekým hradom, drakmi v jaskyniach a autentickými mučiarňami, kde ste sa mohli nechať iba tak beztrestne mučiť do popuku. Kto si potreboval oddýchnuť, poležal si na trávniku, kto bol hladný, nasýtil sa, kto bol smädný, napil sa. Nevieme si predstaviť, že by sa tu mohol niekto nudiť! Ibaže aj tá najkrajšia pesnička má svoj koniec. Čas bol neúprosný aj voči našim deckám. So smútkom v očiach opúšťali tento skvelý park a dokonca niektorí aj s nepríjemnými kolotočovými následkami v žalúdkoch. Cesta domov prebiehala pokojne. Tesne pred hranicami ešte všetci zanechali svoje posledné zlote v tom správnom štáte a potom už všetko plynulo veľmi rýchlo. V Žiline nám vystúpila pani sprievodkyňa, za Považskou Bystricou bola posledná možnosť vycikať sa a vo Svinnej museli všetci do jedného vystúpiť a ísť domov! Toľká nespravodlivosť! „Nemohli sme tam byť ešte jeden deň?“ Mohli, ale neboli!
Šťastne sa všetci vrátili domov a dlho im bude doznievať zmes krásnych zážitkov z dvoch dní prežitých v Poľsku na poučnej a zábavnej exkurzii. Na záver treba vysloviť poďakovanie CK Belmare za výborné služby, šoférovi a sprievodkyniam za profesionálne odvedenú prácu a hlavne pánom učiteľom za odvahu vybrať sa s toľkými žiakmi do cudzieho sveta a s radosťou to s nimi tam aj zvládnuť! Ešte raz pekne ďakujeme!
Žiaci 7., 8. a 9. ročníka
