V stred
u 18. januára 2017 sa v telocvičniach ZŠ Novomeského Trenčín konalo Okresné kolo vo volejbale chlapcov. Účasť v tomto turnaji si v minulom týždni zaslúžene vybojovali aj naši chlapci. Možno žiaľ, a možno chválabohu, život prináša často nečakané zmeny a komplikácie. Niečo takéto sa prihodilo aj našim finalistom. Choroby a zranenia patria k životu a k tomu športovému obzvlášť! Dvom z chlapcov, ktorí vybojovali postup do finále sa postavila do cesty choroba a bola silnejšia ako ich túžba zahrať si finále. A nastali nečakané komplikácie! Hrozilo, že chalani nebudú môcť na tento turnaj nastúpiť. Jedno múdre čínske príslovie ale hovorí: „ Ak existuje nejaké riešenie problému, netreba sa strachovať a ak riešenie neexistuje, potom nepomôže ani strach!“ Riešenie sa našlo! Pán učiteľ Bakyta požiadal organizátora turnaja, či by mohli chýbajúcich chorých chlapcov nahradiť dievčatá. Organizátor súhlasil a išlo sa na finále. Síce v netradičnom, no o to pestrejšom zložení. Dievčatá tak dostali možnosť na reparát za nečakané vypadnutie v základnom kole a chlapci neprišli o jedinečnú šancu zahrať si finále.
Samotný turnaj to už bola samostatná kapitola a akési vyvrcholenie veľkého volejbalového sna našich deviatakov. Venovali mu takmer tri roky a pod vedením pána učiteľa sa v ňom postupne zdokonaľovali a hrali ho lepšie a lepšie. Vrcholom ich spoločného snaženia mal byť práve tento deň. Výhodou nášho družstva boli skúsenosti s prostredím oboch telocviční a vedomie, že tu nemajú čo stratiť. Nebolo to nakoniec celkom tak. Ale nepredbiehajme a poďme po poriadku. V prvom zápase turnaja nastúpili naši žiaci proti favoritovi, chlapcom zo ZŠ Novomeského. Dobre súpera poznali a vedeli, že sa sním dá hrať. V prvom sete nastúpila pätica chalanov Ševčík, Števanka, Nagy R., Igaz a Hertl posilnená o Bebjakovú a začali veľmi dobre. S domácimi chalanmi hrali dlho vyrovnanú partiu a iba vďaka nervozite a nepresnostiam v závere setu prehrali 18:25. Nádej ale nečakane zhasla v druhom sete, ktorý bolo doslova nočnou morou! Nevedno či naši na ihrisku skameneli, alebo boli začarovaní, no po pár minútach bolo na ukazovateli skóre 2:22! Niečo také sme pri našich volejbalových stretnutiach nikdy predtým nevideli. Nám sa to žiaľ stalo! Set sme nakoniec prehrali čestne 11:25, no bolo to niečo hrozné! Nepomohli timeouty, nepomohli striedajúce hráčky Čačková ani Gregorová, nepomohlo ani sa rozčuľovať, ani plakať! Prešli sme do druhej telocvične a nastúpili proti chlapcom zo ZŠ Dolná Súča. Čakala nás tam jedna istota, že totiž horšie ako v predošlom sete už hrať nemôžeme. Predpoklady sa naplnili! Nebola to hra bez chýb, ale bola to hra, ktorá postačovala na hladké zdolanie neškodného súpera po setoch 25:17 a 25:12. Do hry zasiahli aj ďalšie dievčatá Zvalová a Ježíková. Čakal nás posledný zápas a posledná šanca dokázať, že sme sa za tie tri roky predsa len niečo z toho krásneho športu naučili. Súpera zo ZŠ Horná Súča sme porazili po dobrom výkone 2:0 po setoch 25: 11 a 25:13. Napriek tomu, že počas celého zápasu bola na ihrisku trojica chlapcov a trojica dievčat. Nepomohli ani intervencie trénera súpera a divné verdikty vystrašeného rozhodcu, naši boli o triedu lepší a zaslúžene tak vybojovali fantastické druhé miesto v okrese. Celkovým víťazom turnaja sa stali chlapci zo ZŠ Novomeského a postúpili na krajské finále do Myjavy.
Šport prináša nádherné zážitky, prekvapenia aj sklamania. Je plný emócii a telesného aj duševného vypätia. Vie pripraviť nezabudnuteľné zážitky a preto je neodmysliteľnou súčasťou života. Preto ho robíme a preto mu obetujeme všetko. Naši chlapci a dievčatá to na tomto turnaji dokázali. Patrí im za to obrovská pochvala a poďakovanie. Až oveľa neskôr si uvedomia, čo vlastne dokázali! Iba veľmi zriedkavo sa v živote prihodí, aby sa do okresného finále prebojovali zároveň dievčatá aj chlapci z jednej školy a nieto ešte žiaci jednej triedy! O to je tento úspech cennejší a o to viac si ho budú tieto decká vážiť. Nič na tom nezmení ani nekorektné aj keď opodstatnené konštatovanie organizátora turnaja, že naše družstvo muselo byť na konci turnaja diskvalifikované a jeho výsledky anulované pre nedodržania reglementu turnaja o zložení tímov. Skôr to svedčilo o nešportovosti a nepochopení zmyslu športu vôbec. Nás všetkých hreje pocit úspechu a vedomie, že sme zažili nezabudnuteľný športový deň, ktorý sa už nikdy nezopakuje!
Poďakovanie patrí všetkým dievčatám a chlapcom, ktorí na turnaji zasiahli do hry. Všetci sa ukrutne snažili a bojovali aj keď sa nie všetkých vždy aj darilo. Nie všetci sa dokázali rovnako vyrovnať s vlastnou nervozitou a tlakom prostredia. Predsa len sa dá objektívne posúdiť, že najviac volejbalovej vyspelosti a psychickej odolnosti preukázala Linda Čačková. O čosi za ňou boli výkony Jakuba Hertla a Simona Ševčíka, Natálie Bebjakovej a Nikoly Zvalovej. Prílišná snaha často prinášala chyby v hre Lukáša Števanku, Tomáša Igaza a Richarda Nagya. Výborné okamihy striedané s chybami boli v hre Patrície Gregorovej a Rii Ježíkovej aj keď dievčatá nemali toľko času na preukázanie svojich kvalít ako ostatní spoluhráči. Podstatné je ale to, že všetci ako jeden tím bojovali a dosiahli jedinečný úspech. Veľkým zážitkom musel byť tento deň aj pre ostatných členov tímu Emu Kyselicovú, Martinu Belákovú, Dominika Ježíka a Patrika Myšáka, ktorí síce do hry nezasiahli, ale podieľali sa svojou prítomnosťou na úspechu celej školy. Poďakovanie patrí aj Danovi Daranskému a Michalovi Nagyovi, ktorí síce vybojovali postup do finále, no kvôli chorobe sa ho nemohli zúčastniť.
Verím, že tento jedinečný športový zážitok a zaslúžený úspech bude pre všetkých krásnym vyvrcholením volejbalovej činnosti v našej škole a že volejbal nezostane pre nich iba peknou spomienkou, ale aj motiváciou pre nové zážitky, ktoré v sebe tento krásny šport skrýva.
Daniel Bakyta