V stredu 12.12.2018 prišiel pre našich chalanov – volejbalistov okamih pravdy. Zatiaľ čo dievčatá sa do finále museli tvrdo prebojovať cez víťazný semifinálový turnaj, oni po víťazstve v skupine čakali priamo na finále. Mnohí z nich trápení virózami a nie v celkom ideálnom zdravotnom stave (Filip Roháček to jediný neustál a musel doma zaľahnúť!) cestovali do Trenčína do priestorov ZŠ Novomeského s jasným cieľom – vyhrať! Súperov až na jedného vlastne ani nepoznali a o to ľahšie sa im to videlo. Lenže s podobnými úmyslami prišli na finálový turnaj aj chalani z ostatných škôl a najmä chalani z domácej školy. Títo nám nevedeli odpustiť prehru zo základného kola a chystali tvrdú odvetu. Dokonca aj vylosovanie do dvoch trojčlenných skupín to tak chcelo. V našej skupine nás teda čakalo domáce družstvo a aj chalani zo ZŠ Veľkomoravská. Druhú skupinu vytvorili družstvá Dolnej a Hornej Súče a chalani zo ZŠ Hodžova.
Turnaj sme začali proti chlapcom z Veľkomoravskej osvedčenou základnou zostavou s Máriom Varhaníkom, Robinom Jedličkom, Oliverom Lobotkom, Mišom Janírkom, Alešom Barišom a Borisom Ježíkom. Naši od začiatku dominovali spoľahlivou hrou s aktívnym pohybom a presadzovali sa tak výškou ako aj šikovnosťou na sieti. Zápas sme po dobrej hre vyhrali 2:0 po setoch 25:9 a 25:12. Dobrý vstup do turnaja bol pre chalanov dôležitou vzpruhou pred určite náročnejšími súpermi. No a vlastne ten najťažší zápas prišiel ihneď po úvodnej výhre favorita našej skupiny s chalanmi z Veľkomoravskej 2:0. Čakala nás náročná skúška psychickej odolnosti a hernej vyspelosti proti výbornému súperovi. Zápas to bol naozaj vyrovnaný a kvalitný. V prvom sete sme si držali hernú pohodu a nedovolili súperovi získať prevahu na sieti. V poli sme bojovali a nekazili podanie. Set sme vyhrali 25:17 a získali tak výraznú výhodu voči nervóznemu súperovi. Druhý set ale naši chalani dosť nepochopiteľne pokazili a nedokázali udržať svoju hru na úrovni prvého setu. Domáci sa chytili na podaní aj v útoku, čo nás zjavne vykoľajilo a set sme prehrali jasne 13:25. Nasledoval nekompromisný tie-break, kde nie je priestor na chyby. V rozhodujúcich momentoch setu a aj celého zápasu naši chalani preukázali väčšiu hernú vyspelosť, vyrovnanosť a hlavne bojovnosť a kolektívnu silu. Set sme vyhrali 15:11, celý zápas tak 2:1 a čakal nás finálový zápas o majstra okresu proti víťazovi druhej skupiny, chlapcom zo ZŠ Hodžova. Naši chalani, morálne posilnení opätovým zdolaním domáceho družstva, nastúpili do finále s jasným cieľom – nepustiť z rúk tak obrovskú šancu na konečný skvelý úspech. Súper bol ale veľmi zdatný a nepríjemný hlavne obrovskou individuálnou hernou vyspelosťou svojho lídra a určite najlepšieho volejbalistu, ktorý na tomto finálovom turnaji hral. A spočiatku sa naši chalani nevedeli vyrovnať s nekompromisnou útočnou hrou súpera, postavenou na jednom hráčovi. Súper takmer stále viedol a až v závere setu sa našim chalanom začalo čiastočne dariť rozleptávať úspešnú taktiku súpera. Prišlo to v pravý čas. Naši bojovní chalani potvrdili, že volejbal je stále kolektívny šport a sebelepší jedinec by nemal premôcť dobre fungujúci kolektív. V dramatickom závere setu sme odstavili na okamih smečiara súpera a bodovali vlastnou šikovnosťou. Set sme vyhrali 25:23 a jasne tak naklonili misky váh na našu stranu. V druhom sete súper znervóznel a začal robiť chyby, čo bolo vodou na mlyn pre náš bojovný kolektív, motivovaný herne a slovne Borisom Ježíkom a bodujúci po úspešnej hre Mária Varhaníka, Robina Jedličku a Miša Janírka. Oliver Lobotka s Alešom Barišom tiež výrazne podporili jednoznačné smerovanie mužstva ku konečnému víťazstvu v sete 25:16 a celkovo 2:0. Obrovský výbuch radosti a oslavné bojovné klbko radujúcich sa všetkých členov nášho kolektívu jasne dokumentovalo, čo rozhodlo o konečnom skvelom úspechu chalanov našej školy. Postup do regionálneho finále sa stal realitou a niečím o čom sme s chalanmi nikdy ani nehovorili a snáď ani nesnívali.
Všetkým chalanom, tak tým šiestim zo základnej zostavy, ako aj ostatným piatim, ktorý žiaľ do finálových bojov priamo nezasiahli, patrí obrovská pochvala a poďakovanie za skvelú reprezentáciu školy. Za to, že tvorili vynikajúci jednoliaty kolektív a jeho silu vedeli vždy použiť na potlačenie nevyrovnanosti, chýb a strachu. Práve tieto prednosti boli rozhodujúcimi pre konečný zaslúžený triumf.
Ešte raz teda vďaka chalani základnej šestky: Mário Varhaník, Robin Jedlička, Boris Ježík, Oliver Lobotka, Mišo Janírek a Aleš Bariš a aj chalani na lavičke: Justín Kojda, Majo Ondrek, Matúš Bátora, Adam Ježík a Alex Ďurčo. A svoj boj s chalanmi na ihrisku prežíval v posteli držiac palce Filip Roháček.
Mgr. Daniel Bakyta