Do galérie Vystúpenie v klube dôchodcov boli pridané fotografie.
Novinky
Vystúpenie v klube dôchodcov
Šarkaniáda
Do galérie Šarkaniáda boli pridané fotografie.
Tekvičkové popoludnie
Do galérie Tekvičkové popoludnie boli pridané fotografie.
Exkurzia Brodzany – Partizánske
V stredu 14. októbra 2015 sa vybrali žiaci 7. a 8. ročníka našej školy na exkurziu do malej obce Brodzany. V daždivom jesennom počasí zaklopali spolu s učiteľmi na dvere Slovanského múzea Alexandra Sergejeviča Puškina a strávili v ňom veľmi zaujímavé a poučné chvíle. Z úst príjemnej pani sprievodkyne si žiaci vypočuli množstvo informácií o histórii renesančného kaštieľa a hlavne o jeho bývalých majiteľoch a obyvateľoch. Názov tejto historickej budovy je spojený s osobou veľkého ruského básnika Alexandra Sergejeviča Puškina – a to aj napriek tomu, že on sám Brodzany nikdy nenavštívil. Jeho častými návštevníkmi a obyvateľmi ale bola jeho blízka rodina, manželka Natália Gončarovova a ich štyri deti. Autentické historické predmety z obdobia ich pobytu v Brodzanoch a vzácne umelecké diela vytvorené domácou paňou „hercočkou“ Natáliou Friesenhofovou – dcérou sestry Puškinovej manželky a rakúskeho diplomata v Petrohrade baróna Gustáva Friesenhofa , sú ozdobou pôvodných priestorov kaštieľa. Žiaci sa dozvedeli veľa o živote a tvorbe A.S. Puškina, o jeho búrlivom živote, ako aj o príliš skorej tragickej smrti.
Po prehliadke kaštieľa a krátkej prechádzke v miestnom parku sa žiaci presunuli do blízkeho okresného mesta Partizánske. Tu navštívili novovzniknuté mestské múzeum. Všetky jeho exponáty sú darmi miestnych obyvateľov a zbierky múzea sa neustále rozširujú. Podstatná časť predmetov sa viaže k výrobe v bývalej „Baťovke“ , teda v Závodoch 29. augusta, k ich histórii a výrobkom. V časoch najväčšej slávy tu pracovalo cez 5 tisíc zamestnancov a vyrábali sa topánky pre celé Československo a krajiny socialistického tábora.
Aj napriek nepriaznivému jesennému počasiu strávili žiaci na tejto exkurzii pekný deň a dozvedeli sa množstvo zaujímavých informácií.
Mgr. Daniel Bakyta
Do galérie Exkurzia Brodzany – Partizánske boli pridané fotografie.
Florbalová liga sa začala
V utorok 6. októbra 2015 sa naši chalani dočkali. Začal sa 2. ročník školskej florbalovej ligy. O víťaza ligy budú ako aj vlani bojovať tri mužstvá. Prvenstvo obhajujú chalani z Oranges a súpermi im budú mužstvá Blues a Greens. 28 chlapcov zo 6.-8. ročníka bude urputne bojovať každý utorok v rámci florbalového krúžku o body do tabuľky a tiež usilovať o najlepšieho strelca, nahrávača aj brankára. Tešíme sa spolu s nimi na pekné florbalové stretnutia, množstvo vydarených akcií zakončených gólmi, či bravúrnymi zásahmi brankárov. Ako to už v športe býva, víťazom môže byť len jeden. Tu ale vyhrávajú všetci, ktorí sa zapoja do bojov a otestujú svoje pohybové schopnosti. Mgr. Daniel Bakyta
Fotografie družstiev:
https://zivaskola.edupage.org/album/?eqa=cGhvdG89YWxidW0mYWxicz1hbGJ1bQ%3D%3D
Beseda o živote v Ugande
Dňa 17. septembra 2015 mali žiaci 6. – 9. ročníka nevšednú možnosť poznať život a vzdelávanie detí vo vzdialenom výcho
doafrickom štáte v Ugande. V obecnom kultúrnom dome im ho formou prezentácií, videonahrávok a hlavne osobných zážitkov počas viac ako dvoch hodín priblížili dvaja mladí svetobežníci. Lucia, ambiciózna a dobrodružne založená Slovenka, absolventka UMB v Banskej Bystrici a Michal, temperamentný a športovo zdatný Francúz, strávili v chudobnej ale krásnej Ugande tri mesiace. Počas tohto obdobia vzdelávali prostredníctvom Univerzity Sv. Alžbety v Bratislave a neziskovej organizácie HIA deti v jednej z mála škôl na brehoch Viktóriinho jazera. Ako mali naši žiaci možnosť vidieť a počuť, tamojšie deti nemajú takmer nič a preto ich učenie veľmi baví. Navyše podmienky v ktorých sa tamojšie deti učia nám spôsobovali „husiu kožu“. Hlinená dlážka, steny bez okien, zopár lavíc, stena miesto tabule a krieda. Aj napriek týmto krutým podmienkam sú deti usmiate, veselé a učenlivé. Denne síce dostávajú po zadku od prísnych domácich učiteľov, ale učia sa radi a rýchlo. Spievajú, tancujú a šantia na prašných plochách školy v každej voľnej chvíli.Prostredníctvom videonahrávok a prezentácií mali naši žiaci jedinečnú možnosť spoznať celkom odlišný život detí – svojich vrstovníkov v chudobnej Afrike. O ich zaujatí prednášanou problematikou svedčil aj záujem a vedomosti pri záverečnom kvíze. Na záver tejto zaujímavej akcie hostia odovzdali niektorým našim žiakom dopisy a drobné vlastnoručne vyrobené darčeky od afrických detí. Veríme, že naši žiaci nájdu dostatok tvorivosti a vedomostí z angličtiny a pripravia pre deti v Ugande podobné príjemné prekvapenia.
Sme presvedčení, že všetci žiaci, ktorí sa besedy zúčastnili si uvedomujú, v akých neporovnateľne odlišných podmienkach môžu žiť tu u nás a bezplatne sa vzdelávať. Mgr. Daniel Bakyta
Exkurzia - pútnické miesto Skalka nad Váhom
30. 9. 2015 sa 43 šiestakov a siedmakov vybralo spoznávať Trenčín a okolie. Ich kroky najprv viedli do expozície Katov dom, neskôr si prezreli výstavu sakrálneho umenia v Karneri sv. Michala. Cestou sa pristavili pri nápise na trenčianskej skale, buste M. R. Štefánika v parku, prezreli si barokovú výzdobu Kostola Piaristov na Mierovom námestí a napokon i zvyšky mestského opevnenia. Po krátkom oddychu - doplnenie síl a vyprázdnenie peňaženiek v Priore - sa vybrali po stopách sv. Andreja-Svorada a Beňadika do Skalky nad Váhom. V pútnickom kostole si z úst miestneho p. farára vypočuli životopisy týchto svätcov, vychádzkou popri Váhu sa dostali až k zrúcaninám benediktínskeho kláštora. Svoje putovanie zakončili prieskumom okolitého terénu. Prvým aj posledným zážitkom našej exkurzie bolo nezvyčajné cestovanie - vláčikom. Fotografie z vydarenej akcie nájdete v galérii Exkurzia - pútnické miesto Skalka nad Váhom.
Literárna exkurzia do Trnavy a okolia
Konečne sa nám podarilo zohnať pekné divadelné predstavenie pre žiakov ZŠ. Pýtate sa kde? V Divadle Ján Palárika v Trnave. Palárikova veselohra Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch nielen "vyčarila" na našich tvárach úsmevy, ale doslova nás nútila "rehotať sa". Po ťažšom úvode plnom cudích slov (najmä slov z nemčiny) sa dej rozbehol a stále viac a viac zamotával, jeho posolstvo však bolo jednoduché - podpora slovenského národa, vlastenecké cítenie. Vysmiati sme sa potom poprechádzali po historickom námestí a vďaka výstupu na mestskú vežu sme si pozreli mesto z vtáčej perspektívy. Z Trnavy sme zamierili do Naháča - v budove niekdajšej fary je zriadená expozícia venovaná slovenskému národovcovi - Jurajovi Fándlymu. Svojimi radami sa usiloval pozdvihnúť život slovenských roľníkov - obdivovali sme napr. jeho herbáre, ale aj jabloň, ktorú sám zasadil. Z bernolákovskej družiny sme sa ešte oboznámili so životom a dielom Jána Hollého. Pani sprievodkyňa z Dobrej Vody oživila svoj výklad deklamovaním veršov (hexametrov), v ktorých sa ulatňovala časomerná prozódia. Ani sme nedýchali ... Na vyváženie duševnej a telesnej námahy sme napokon zvolili vychádzku na dobrovodskú zrúcaninu. Naše zážitky vám priblížia aj fotografie v galérii Literárna exkurzia do Trnavy a okolia. ôsmaci a deviataci :-)
Prví víťazi
Dňa 29. 9. 2015 sa štyria deviataci zúčastnili Stavebnej súťaže. Záštitu nad ňou prebral Krajský úrad v Trenčíne - cieľom bolo poukázať na dôležitosť rozvoja manuálnych zručností žiakov alebo jednoducho povedané - potvrdiť staré známe heslo "Remeslo má zlaté dno." Našim súťažiacim sa darilo najmä v oblasti murárskych prác - pri kladení dlažby získala dvojica Jakub Guňovský a Róbert Rosina druhé miesto. BLAHOŽELÁME! Ďalší súťažiaci v oblasti drevárskych prác síce ocenenie nezískali, ale aspoň si precvičili výrobu vtáčích búdok. Fotografie nájdete v galérii Stavebná súťaž.
Riaditeľské voľno 25.11.2015
Oznamujeme rodičom žiakov základnej školy, že dňa 25.11.2015 (streda) riaditeľka školy z organizačných dôvodov pre zabezpečenie Testovania 5 udeľuje riaditeľské voľno.
Zmeny v školskej jedálni
Nové telefónne číslo 0911 768 960
Odhlasovanie stravy najneskôr v deň stravovania len do 7:30
Záver školského roka
Do galérie Záver školského roka boli pridané fotografie.
Rozlúčka s predškolákmi - smelí mravčekovia
Do galérie Rozlúčka s predškolákmi - smelí mravčekovia boli pridané fotografie.
Noc v škôlke - predškoláci
Do galérie Noc v škôlke - predškoláci boli pridané fotografie.
Výlet 5.A do Tatier
Do galérie Výlet 5.A do Tatier boli pridané fotografie.
Plavecký výcvik 2.A
Do galérie Plavecký výcvik 2.A boli pridané fotografie.
Otvorená hodina krúžku angličtiny MŠ
Do galérie Otvorená hodina krúžku angličtiny MŠ boli pridané fotografie.
Otvorená hodina tanečného krúžku MŠ
Do galérie Otvorená hodina tanečného krúžku MŠ boli pridané fotografie.
Nosenie tabla MŠ
Do galérie Nosenie tabla MŠ boli pridané fotografie.
Výlet 9.B do Trebichavy
Do galérie Výlet 9.B do Trebichavy
V období predčasného horúceho leta sa 20 super deviatakov - napriek tomu, že sú z B-éčky vybralo na dva dni do divej prírody Podhoria. Ich domovom sa na krátko stala
bývalá horáreň v chotári maličkej dedinky Trebichava.Ranná cesta zo Svinnej cez Bánovce do Trebichavy trvala vyše hodiny. Už skoro ráno bola horúčava ako v Afrike. Chata učupená v malej dolinke sa nám na prvý pohľad zapáčila. A jej najväčšou prednosťou v tomto sparnom počasí bol bazén s prírodnou a slnkom vyhriatou vodou. Už sme sa videli všetci v ňom! Lenže nie tak zhurta! Najskôr nás pani učiteľka triedna rozdelila do izieb a ubytovali sme sa. Izbietky to boli celkom útulné a skromné. Dievčatá išli všetky na prvé poschodie, tí ľahší chalani nad ne a tí najťažší celkom hore do špicu chaty pod strechou. Piati chalani sa presunuli dokonca do celkom vysunutého bunkra. Zdalo by sa, že teraz už nastal ten správny čas na príjemné osvieženie sa v bazéne. Pán učiteľ mal ale pre nás nachystaný iný druh osvieženia. Výstup na Kňaží stôl! „Komu sa chce v takejto horúčave kráčať“? Vraj 4 kilometre! A vraj do kopca! Vykročili sme teda „plní elánu“ hore dedinou, ktorá má viac domov ako obyvateľov. Pán učiteľ nám to upresnil, domov je 116 a obyvateľov 36! Nechápeme to, ale kráčame ďalej. Teda vlastne ďalej a vyššie! Na konci dediny bola konečne po kilometri prestávka. Zastavili sme sa pri obore so zvieratkami. Tie zvieratká sa volali daniele a boli pekné, aj keď smrdeli. Opodiaľ stála tehlová ošarpaná chalupa a pán učiteľ nám vysvetlil aj prakticky predviedol, na čo v minulosti slúžila. Bola to ozajstná sušiareň ovocia. Veľa takýchto budov už na Slovensku nenájdete! Z jednej strany sa naložilo do pece uhlie, drevo a kúrilo sa. Z druhej strany sa na prútené plošiny naložilo nakrájané ovocie a zasunulo sa nad vykurované steny pece. Dômyslený systém prípravy ovocia na dlhú a studenú zimu. Nám bolo skôr teplo, a preto sme radšej vykročili v ústrety lesnej tône. Cesta veselo stúpala a my sme vládali stále menej a menej. Boleli nás nohy a na otázku: “Koľko ešte?“, sa nám nedostalo potešujúcej odpovede. „Až na vrch a potom späť!“ Učiteľ nám ukazoval nejaké chránené rastliny priamo na chodníku. Marí sa mi, že to bola prilbovka, ale nohy bolieť neprestávali. Konečne oddych! Stojíme na rázcestí a pred nami rovina. „Ideme doľava, do prudkého kopca!“ zavelil učiteľ a keby som mal pušku, tak strieľam! Po chvíľke sme vraj na hrebeni – neviem načo a kto sa chce teraz práve česať! Voľačo hrozné! Vydávame posledné zvyšky síl (to iba akože, veď si predsa musíme niečo nechať aj na noc!) a zrazu stojíme na vrchu! Zdolali sme Kňaží stôl s nadmorskou výškou 637 m n. m. Mne sa to zdalo ako Kriváň, aj keď som tam nikdy nebola a ani nebudem!!! Zaslúžený oddych a aj celkom nečakane krásne rozhľady do dolín a na vzdialené pohoria. Vidíme Rokošské vrchy, Uhrovský hrad, Jankov Vŕšok, Vtáčnik, Zobor, Pánsku Javorinu, Inovec, dokonca Veľkú aj Malú Hradnú! Teda presnejšie, toto všetko videl pán učiteľ a my sme mu uverili. Po zápise do vrcholovej knihy nasledoval zostup späť. Ten sa mi celkom páčil. Bol oveľa rýchlejší, neboleli pri ňom nohy, rozprávali sme sa o zaujímavých veciach a zdal sa mi o polovicu kratší. Ak budem chodiť niekedy na turistiku, tak len na zostupy!
Hurá do bazéna! To bola radosť. Voda bola perfektná, chalani s učiteľom tam boli hneď. Nám dievčatám to trvalo trochu dlhšie, kým sme sa osmelili. Bolo to super a užívali sme si veru aj viac ako hodinu. Keď už začali modrieť pery a v bruchu vyhrávať muzikanti, bol čas na jedlo. Vlastné zásoby sa veru poriadne scvrkli. Potom sme už len oddychovali, prípadne chodili vyjedať chalanov a oni nás. Takto sme si to predstavovali! Dokonca sme privítali aj popoludňajšiu siestu na lôžku. S maličkou obmenou – nie na svojom! Horúčava pomaly ustupovala, slniečko klesalo k obzoru a blížil sa večer. Zopár fanatikov s učiteľom išlo hrať volejbal, no na posteli to bolo istejšie. Večerným hlavným bodom programu bola opekačka. Veru sme sa dobre napratali! Pomaličky sa stmievalo a padol návrh na večernú prechádzku do krčmy v Slatine. Dlho som váhala, no nakoniec zvíťazila zvedavosť nad lenivosťou. Cesta bola výborná a zaujímavá. Po prvý raz v živote som videla na lúkach najmenej stovku jeleňov, laní a srniek. Nádhera! Debatovali sme o všeličom poučnom a celkom rýchlo sme boli v krčme. Stihli sme to tesne pred záverečnou. Veľmi svojsky sme zahasili smäd a veselo sme vykročili nazad. Bola už celkom tma a vôbec som sa nebála. Pri toľkých chlapoch?! Učiteľ nás cestou naučil poznávať nočnú oblohu. A bolo sa čo učiť. Už vieme, čo je Večernica – Venuša, konečne viem kde je sever, ako nájsť Polárku a že to nie je tá najjasnejšia hviezda oblohy. Poznám už dokonca aj letný trojuholník Altair – Deneb – Vega, ale znova by som ho našla len s pánom učiteľom. Ocitli sme sa pri chate a hodnú chvíľu sme si ešte posedeli pri ohni. Rozprávali sme sa o nás, o škole o našej minulosti aj budúcnosti. O dobrom v nás, no aj o tom zlom. Málokedy sme sa takto spolu rozprávali. To už bol dávno piatok a pomaličky sme sa začali trúsiť do postelí. Poväčšinou do svojich. Tých pár dievčat, ktorým sa to na prvý raz nepodarilo, navigovali učitelia správnym smerom a okolo tretej už bolo počuť iba zurčanie potôčika, zopár neúnavných pilčíkov dreva a padajúcu rosu.
Ráno prišlo veľmi, veľmi rýchlo. Zjavne nám chýbali sily na vstávanie. Zafungovalo ale lákadlo vo forme maslových rožkov s výborným jahodovým džemom od maminy Kontovej, ktoré sa servírovali priamo pred chatou. Teda presnejšie každý si ich musel naservírovať sám. Pani učiteľka k tomu pridala výborný teplý čaj a to sa už v posteli nedalo vydržať. Rozbiehal sa opäť horúci letný deň. Hneď po raňajkách sme zaútočili na bazén a vydržali v ňom veľmi dlho. Pred desiatou sme sa s bazénom rozlúčili a nasledovala tá najhoršia časť tohto krásneho výletu. Balenie, upratovanie a odchod domov! Prečo?? Veď takto by sme tu vedeli vydržať aj týždeň! Nabudúce sem pôjdeme na...! Chyba! Nabudúce už nebude! Bol to náš posledný výlet. Ani nám to v tých chvíľach nedošlo. Teraz to už viem. Autobusom sme na dvakrát prešli do Bánoviec, kde sme mali objednanú pizzu na rozlúčku. Na rozlúčku s týmto vydareným výletom a vlastne aj na rozlúčku so školskými výletmi. Tých pár dní, čo nám ešte zostávajú do konca školského roka ubehne ani sa nenazdáme. Rozídeme sa za svojimi snami, školami, povinnosťami, novými skúsenosťami, výhrami aj prehrami.
Dva dni na chate v Trebichave ubehli bláznivo rýchlo a chcem veriť, že zážitky z neho budú vypŕchať poriadne dlho.
Veľmi unavená, ale spokojná žiačka z 9. B
boli pridané fotografie.