Vyhodnotenie podujatia konaného pri príležitosti MDŠK, fotografie nájdete vo fotoalbume...
Na podujatie MDŠK sa pravidelne nielen poctivo pripravujeme, ale aj vytrvalo tešíme. Organizátormi sú obyčajne školská knihovníčka a žiacky tím, ktorého úlohou je moderovať, recitovať a usmerňovať spolužiakov. V minulom školskom roku sme sa popasovali s dejepisnou témou – pripomenuli sme si život a dielo M. R. Štefánika. Tento rok sme sa vyhlásenú tému rozhodli nezakotviť v dejepise, zamerali sme sa skôr na existenciu kníh ako takých, upriamili sme pozornosť žiakov na nimi málo využívanú náučnú literatúru – zdroj poznania. Žiaci totiž pri tvorbe referátov radšej ako ozajstnú knihu využívajú internetové stránky – je to pohodlnejšie a jednoduchšie. Nie sme proti pokroku, ale našou akciou sme chceli dosiahnuť, aby žiaci zažili aj „priamy kontakt“ s knihou. A aby nešlo iba o klasický referát a nekritické odpisovanie faktov, rozhodli sme sa vytvoriť vlastné diela, prezentáciou ktorých poučíme seba navzájom (spolužiakov jednej triedy) i spolužiakov z ďalších tried. Produktom nášho dopoludňajšieho snaženia bola vlastná encyklopédia a leporelo.
Akcia prebehla v športovej hale, kde postupne prichádzali žiaci II. stupňa. Najprv si vypočuli krátku prezentáciu zameranú na všeobecné informácie o MDŠK, o knihe a knižnici, v druhej časti prezentácie sa zoznámili resp. „oprášili“ svoje vedomosti o slovenskom spisovateľovi Ľubomírovi Feldekovi. Obyčajne sú v médiách prezentované „celebrity“, ktoré si zakladajú na svojom vzhľade či senzáciách – naše moderátorky naproti tomu zoznámili žiakov s týmto šedivým starším pánom zdôrazňujúc, že práve človek, ktorý má odžitý kus života a za sebou množstvo zmysluplnej práce – to je pravá osobnosť. Obdivuhodná je práve iskra, elán, tvorivosť a fantázia spisovateľa Ľubomíra Feldeka, z ktorej si žiaci mali vziať príklad v následnej skupinovej práci.
Skupinová práca bola dvojaká. Inšpiráciu pre tvorbu piatakov a šiestakov predstavovala báseň Stratený zverinec – vtipné veršíky a precízny prednes recitátoriek naštartovali žiakov k ďalšej aktivite, ktorej cieľom bolo získať potrebnú slovnú zásobu: v skupinách súťažili, kto čo najskôr zaplní abecedu názvami zvierat od výmyslu sveta. Hravá časť pokračovala tvorením vlastných zvieracích veršíkov. Skutočné gro práce prišlo, keď už boli všetci poriadne „rozcvičení“ – úlohou žiakov bolo z vlastných prinesených encyklopédií zistiť zaujímavé informácie o hlavných hrdinoch svojich básní. Žiaci ochotne listovali, čítali, vyberali, posudzovali, a napokon zozbierali dostatočné množstvo informácií. Tu nastala ďalšia dôležitá fáza nášho snaženia – presvedčiť žiakov, že pútavý obsah treba vedieť prezentovať primeranou formou, tzn. dať si záležať nielen na písme, ale aj na správnej gramatike a pestrosti svojich diel. Každá skupina vytvorila jednu stranu spoločnej encyklopédie – zaujímavú, pestrú, poučnú. Na záver žiaci prezentovali jednotlivé stránky svojim spolužiakom, „zviazali“ ich do encyklopédie a tá sa následne vystavila na chodbe školy na obdiv, ale predovšetkým na poučenie ostatným spolužiakom.
Siedmakov sme k tvorivej skupinovej práci inšpirovali príbehom o klbku, ktoré sedelo na okne; čakalo, kedy z neho babka upletie sveter; pritom tak trochu túžilo pozrieť sa do šíreho sveta, až sa napokon rozhodlo vyskočiť z okna von. Kam? Do Európy, Ázie, Afriky, Antarktídy, Ameriky... Čo tam videlo a zažilo? To už bola úloha pre žiakov. Nielen že mali premyslieť príbeh klbka, ale museli vziať do rúk aj encyklopédie – zisťovať, hľadať, diskutovať a správne vybrať veci, stavby a reálie typické pre dané svetadiely. Aj siedmaci sa snažili svoj originálny obsah zobraziť originálnou formou – príbeh, fakty i kresby rozmiestnili na listy baliaceho papiera a vytvorili pestré plagáty. Cestu klbka nakoniec prezentovali svojim spolužiakom a následne z jednotlivých plagátov zostavili leporelo. Táto hravá i poučná forma poslúžila žiakom I. stupňa, ktorí vďaka klbku precestovali celý svet. A aby nezostali v hanbe, sami prišli s nápadmi, čo by ešte klbko mohlo vidieť a zažiť.
Takto sa naša školská knižnica stala skutočnou – priniesla žiakom skutočné vzájomné vzdelávanie.
PaedDr. Jana Kutišová, školská knihovníčka
