Iba deň po chlapcoch, teda vo štvrtok 13.12.2018 sa predstavili v okresnom finále vo volejbale aj naše dievčatá. Čakala ich veľmi náročná úloha – vyrovnať sa úspešným chlapcom!
Veru s malou dušičkou kráčali inak sebavedomé dievčatá tajomnými premrznutými bočnými uličkami Trenčína do dejiska ich veľkého finále. Napriek presvedčeniu, že vo volejbale sa už mnohému naučili, napriek jasným dvom výhram v predošlých kolách a aj napriek posilneniu kádra o uzdravenú a namotivovanú kapitánku Soňu Nikovú, bol od prvých chvíľ od vkročenia na palubovky oboch hracích plôch v ZŠ Novomeského v Trenčíne dominantným znakom ich konania strach. Možno strach z tak blízkej vidiny skvelého výsledku, možno strach zo súperiek a možno strach z vlastného zlyhania. Možno aj obava z nedosiahnutia tak úžasného triumfu, aký sa podaril chalanom - spolužiakom a následné ich posmešky, nepridávali dievčatám na sebadôvere.
Finálový turnaj toto všetko náhodne a možno aj spravodlivo postupne zrežíroval do drámy, akú naše dievčatá a s nimi aj ich p. učiteľ ešte nezažili. Všetko sa to začalo úplne podľa predpokladov a náš prvý súper z Dolnej Súče bol pre dievčatá iba ľahkou úsmevnou rozcvičkou, no mal byť a nebol varovaním pred ďalším priebehom turnaja. Úvodný zápas sme zvládli veľmi rýchlo a veľmi hladko 2:0 po setoch 25:5 a 25:9. Skvelý vstup do turnaja, no nie až tak skvelý výkon. Základná šestka v zložení Soňa Niková, Dominika Masárová, Dominika Hromníková, Daniela Kobydová, Nikola Mikušincová a Nina Šimnová jasne svoje vystrašené súperky predčila, no v jej hre bolo málo pohybu, málo nasadenia a žiaľ dosť nepresností aj chýb. Súčasne s našim úvodným zápasom sa odohral vo vedľajšej hale zápas medzi dievčatami z Tr. Jastrabia a žiačkami z Hornej Súče. Mal podobný hladký priebeh, ako náš zápas a naše dobre známe „Jastrabanky“ vyhrali hladko 2:0. Ukázalo sa tak, že podľa predpokladov sa o majstrovi okresu rozhodne medzi našimi dievčatami a dievčatami z Jastrabia. Nás samozrejme ešte predtým čakal druhý povinný zápas s dievčatami z Hornej Súče. Ani tu nebolo od začiatku pochýb o našom konečnom úspechu. Súperky so svojim antivolejbalom s mottom „Z prvej!“ dokázali uhrať v dvoch setoch iba zopár lôpt. Zostatok ich bodov zariadili naše chybujúce dievčatá. Konečná výhra 2:0 po setoch 25:12 a 25:10 bola celkom jednoznačná a do hry sa dostali na chvíľku aj všetky náhradníčky (Mária Bočáková, Alica Niková, Saša Honeková a Viki Žáčiková) a ozajstne sa tak stali aktérkami nezabudnuteľného finále. Potom však prišlo vyvrcholenie finálového turnaja, keď si aj dievčatá z Jastrabia splnili povinnosť a hladko zdolali hráčky z Dolnej Súče 2:0. Prišiel dramatický rozhodujúci zápas, ktorý priniesol konečne pekný volejbal a potom neuveriteľnú drámu s množstvom obratov, krásnych volejbalových akcií, nepochopiteľných skratov a hlavne nervy drásajúce stresové momenty plné emócii, bojovnosti, sĺz sklamania aj výbuchov nekontrolovanej radosti. V prvom sete sa ukázalo, že naše dievčatá neboli dostatočne varované svojimi chybami v úvodných dvoch zápasoch a trest prišiel okamžite. Proti súperkám z Jastrabia nebolo možné uspieť nedôraznou hrou bez pohybu a nasadenia s množstvom individuálnych chýb. Prehrali sme ho 15:25 a horšie bolo, že tento výsledok zasiahol dievčatá hlavne psychicky. Ani jedna hráčka nedokázala svojim výkonom zobudiť ostatné dievčatá a priblížiť sa k svojmu štandardu. Preto aj druhý set začal rozhárane a bez systému s chybami na podaní, v poli aj na sieti. Dlho sme držali vyrovnaný stav, prípadne vždy jedno družstvo odskočilo o dva či tri body. No a potom prišli tie najhoršie chvíle nášho družstva! Obrovský tlak nepriaznivého vývoja setu a strata dôvery vo vlastné sily boli v týchto chvíľach evidentné. Učiteľ sa pokúšal vstupovať do nebezpečne sa vyvíjajúceho priebehu povzbudzovaním, kričaním, time-outom, no nepomáhalo nič. Za stavu 18:11 v náš neprospech už všetko vyzeralo stratené. Len ťažko niekto niekedy vysvetlí okamihy vývoja zápasu od tejto chvíle! Proste to je šport, to je volejbal a preto ho všetci máme tak radi! Prišlo zopár podarených úderov, tri podarené podania, niekoľko krokov navyše, niekoľko zahraní rozumom a chyby súperiek a z ničoho nič bol stav 19:19! V bojazlivých očkách našich dievčat a istotne hlavne v ich ubolených srdiečkach sa zjavil impulz dravca! Soňa to ako športovkyňa pozná, preto prvá „revala“: „My to dáme!!!“ A o malú chvíľu sme aj viedli 22:21! Potom v nepravom okamihu zaváhala vždy spoľahlivá Dada a prehrávali sme 22:23! Na nasledujúcu loptu by sme najradšej navždy zabudli, keby sa neukázala ako rozhodujúca. Po útoku súperiek lopta padla na úroveň základnej čiary a rozhodkyňa odpískala loptu v hre a bod pre súperky. P. učiteľ protestoval, lebo videl loptu v aute! Hrala sa nová lopta a bod sme získali my. Vyhrali sme aj nasledujúce dve lopty a tým aj set. Bolo tak vyrovnané a prišla šanca začať všetko ešte raz odznova. Nasledoval rozhodujúci skrátený set a výzva pre naše srdiečka, ruky, nohy a hlavne hlavy! Napriek obrovskému kŕču, napriek psychickej aj fyzickej únave sa tu naše dievčatá dokázali vrátiť do hry a doslova sa pobiť o konečné víťazstvo. Pokazené podania sa presťahovali na okamih k súperkám, Dada si rýchlo spomenula na svoje smeče a Nina umne zabodovala na sieti a dostali sme sa do vedenia 8:3, čo bolo rozhodujúce. Súperky síce stiahli na 9:8, ale prišiel time-out v ktorom sa diali prečudesné veci! Naše dievčatá sa rozhodli plakať! Iba ony vedia prečo. Čuduj sa svete – pomohlo to! Súperky následne chybovali a razom sme viedli 14:9. To už nemôžeme prehrať!!! Až na tretí pokus to prišlo – Dada bodovala na sieti a bolo „vymaľované“! Sen sa stal skutočnosťou. Naše dievčatá to dokázali! Napriek chybám, napriek slzám a napriek pochybnostiam o vlastných kvalitách. Našli v sebe silu a statočnosť a prekonali samé seba. Záverečný výbuch radostí a emócií sa veľmi ťažko popisuje. Hlavou sa bleskovo premieta celý ten príbeh od začiatku po úžasný nádherný koniec s pocitom obrovského zadosťučinenia a úľavy prepojený s deckou radosťou a okamihmi dojatia. Obrovskú silu tohto kolektívu dokumentoval aj záverečný divoký kolotoč radosti priamo pred očami smutných súperiek.
Vďaka vám skvelé naše dievčatá – bojovníčky! Nepochybne ste prežili jeden z najkrajších životných príbehov a zostane navždy vo vašich pamätiach a srdciach. Postúpili ste do regionálneho finále o čom sa vám nikdy ani len nesnívalo, no hlavne ste spoznali tie neuveriteľné pocity kolektívneho úspechu v športe, ktorý ste ešte pred pár rokmi ani nepoznali. V športe, do ktorého vás učiteľ možno aj nasilu tlačil. V športe, ktorému ste sa oddali telom aj srdcom a on vám to práve dnes všetko tak neuveriteľne krásne vrátil!
Ešte raz vďaka, dievčatá!
Mgr. Daniel Bakyta